Čítanie - vplyv na psychiku

Ako čítanie kníh ovplyvňuje našu psychiku

Zaujímavé príbehy o lásky či dobrodružstvách ľudí lákali dávno pred objavením kníhtlače. A hoci dnes, v dobe seriálov, sociálnych sietí a nekonečného scrollovania sa klasické tlačené knihy dostávajú do úzadia, ich benefity pre náš rozhľad, slovnú zásobu a emocionálne vnímanie sú nesporné.

Čo viac ale môže čítanie vniesť do tvojho života?  Niektoré výhody čítania kníh sú dobre podložené, iné skôr zaujímavé a zatiaľ menej preukázané. V tomto článku ti ukážem oboje, a nájdeš tu aj jednoduchý plán, ako si čítanie vrátiť do bežných dní.

Prečo je to v dnešnej dobe o trochu viac aktuálne?

Sme zahltení obrazovkami, krátkymi videami a virálnymi príbehmi. Pri tom všetkom čítanie kníh, ktoré vyžaduje čas a sústredenie aby prinieslo hĺbku v tomto nerovnom boji len sekunduje. Podľa prieskumu Združenia vydavateľov a kníhkupcov SR z konca roka 2024 Slovensko v čítanosti zaostáva za priemerom Európskej únie (Startitup). Iný prieskum zistil, že najčastejším dôvodom, prečo ľudia nečítajú, je nedostatok času, a za „skutočných knihomoľov” s viac než 20 prečítanými knihami ročne sa považuje len približne šesť percent Slovákov (SITA).

Teraz nejde o to, prečítať presne 20 kníh ročne ale je to skôr malá pripomienka toho, že raz za čas vymeniť scrollovanie a virálne videá na TikToku za overený román vôbec nie je na škodu a benefity tohto rozhodnutia si všimneš aj ty sám 🙂

Solo Trip

- tip na článok -

Výhody čítania

Čítanie kníh prospieva duševnému zdraviu a niektoré získané výhody môžu trvať dlho. Začínajú v ranom detstve a čerpať z nich môžeš aj v dospelosti. Zjednodušene povedané, čítanie je pre dušu tým, čo cvičenie pre telo. Poďme sa pozrieť, čo za tým stojí.

1. Čítanie zlepšuje fungovanie mozgu

Mozog je najflexibilnejším orgánom tvojho tela. Neurónové siete sa menia počas celého života a závisí od tvojho správania a životných okolností, ako budú fungovať v budúcnosti. Dráhy a obvody, ktoré používaš, ostanú zachované a tie nepotrebné postupne zanikajú. Čítanie využíva množstvo sietí a obvodov súčasne: jazyk, pamäť, predstavivosť aj sledovanie dejovej línie.

Dobre to ilustruje známy experiment z americkej Emory University z roku 2013. Dvadsaťjeden študentov čítalo deväť večerov po sebe thriller Pompeje od Roberta Harrisa. Ráno po každom čítaní im vedci skenovali mozog pomocou funkčnej magnetickej rezonancie. Výsledok? V pokojovom stave sa zvýšila konektivita v ľavej spánkovej oblasti, ktorá súvisí s jazykom, aj v oblasti spojenej s telesnými pocitmi. Zmeny pretrvali ešte aj päť dní po dočítaní knihy. Vedci tomu hovorili „tieňová aktivita” (podobá sa svalovej pamäti). Pozri správu Neuroscience News (v angličtine).

2. Čítanie môže podporiť empatiu (ale nie je to automatické)

Vcítiť sa do toho druhého je mimoriadne dôležitá sociálna zručnosť, ktorá zásadne ovplyvňuje naše medziľudské vzťahy. Aby sme boli empatickí, musíme vedieť predpokladať, ako sa tí druhí cítia, resp. čo im ide pravdepodobne hlavou. V knihách bývajú detailne zachytené myšlienkové pochody a emočné stavy postáv. Film sa primárne zameriava na správanie a vnútorné svety postáv z veľkej časti vynecháva.

Čo na to hovorí veda? Ľudia, ktorí dlhodobo čítajú beletriu, dosahujú v testoch čítania cudzích emócií často lepšie výsledky. Čítanie ti môže dať zážitok cudzích životov a rozšíriť pohľad, ale empatia sa neposilňuje jednou knihou. Je to proces, ktorý sa buduje roky. O tom, ako veľmi nás formujú vzťahy, nájdeš viac v článku Zmysel života: prečo sú práve vzťahy to, na čom záleží najviac.

3. Čítanie rozširuje slovnú zásobu

Čítanie kníh je jedným z najefektívnejších spôsobov budovania a rozširovania slovnej zásoby. V knihách sa stretávaš so slovami a vetnými štruktúrami, ktoré sa v bežnej reči často nepoužívajú, a vidíš ich v súvislostiach, vďaka čomu si ich zapamätáš ľahšie než zo slovníka.

Rečové a komunikačné zručnosti sú v súčasnom svete mimoriadne cenené. Schopnosť vyjadriť vnútorné pochody slovami ovplyvňuje tvoju osobnú pohodu a medziľudské vzťahy. A stále viac zamestnávateľov hľadá ľudí s tzv. mäkkými zručnosťami, ku ktorým patrí aj schopnosť efektívne komunikovať. Kvalitné vyjadrovacie schopnosti tiež zvyšujú sebadôveru a posilňujú sebaúctu. Kto vie pomenovať, čo cíti a čo potrebuje, ľahšie nastavuje hranice a lepšie sa v konflikte bráni.

4. Čítanie môže zvyšovať duševnú flexibilitu

Vďaka čítaniu sa tvoja myseľ môže lepšie prispôsobiť novým a nezvyčajným situáciám. Zaujímavé výsledky priniesli experimenty výskumníkov z Liverpoolskej univerzity, ktorí pomocou magnetickej rezonancie sledovali, čo sa deje v mozgu 24 účastníkov pri čítaní náročných poetických a prozaických textov. Zistili, že text, ktorý nútil čitateľa prehodnotiť význam, súvisel s vyššou aktivitou a prepojením sietí, ktoré sa podieľajú na prepínaní myšlienok. Autori to opisujú ako možný mechanizmus, ako čítanie podporuje „mentálnu flexibilitu”. Pozri prehľad Neuroscience News alebo správu univerzity.

Ľudia čítajúci básne teda môžu flexibilnejšie prehodnocovať svoje strnulé myšlienky a očakávania a byť tak prispôsobivejší. Mentálna prispôsobivosť je pritom mimoriadne dôležitá pre zachovanie si psychickej pohody a pozitívneho nastavenia pri meniacich sa životných okolnostiach. Poézia nemusí byť pre každého, a nie je to podmienka. Dôležité je, aby ťa text niečím zaujal a trochu „potrápil”.

5. Čítanie prispieva k psychickej pohode

Už 30 minút čítania môže znížiť napätie. V menšej štúdii (22 študentov) sa po jednej polhodine čítania znížil krvný tlak aj srdcová frekvencia, podobne ako po polhodine jogy.Čo teda môžeš čakať? Pokojné, sústredené čítanie môže telu pomôcť spomaliť. Čítanie beletrie ti navyše umožňuje dočasný únik z reálneho sveta, čo je užitočné, keď sa cítiš preťažená alebo osamelá. Ak ťa prepadnú pocity samoty či izolácie, skús sa ponoriť do dobrej knihy.

Čo s depresiou? Čítanie beletrie nie je liečba depresie. Podporný vplyv majú podľa výskumov skôr tzv. self-help knihy založené na kognitívno-behaviorálnej terapii. Britský systém ich odporúča pri miernych až stredne ťažkých ťažkostiach ako súčasť stupňovitej starostlivosti a najlepšie fungujú s oporou odborníka. 

6. Čítanie môže zlepšiť spánok

Ak máš problémy so zaspávaním, siahni po knihe. Čítanie ako súčasť pravidelného večerného rituálu pomáha telu aj mysli prejsť z denného tempa do útlmu. Dôležité však je, z čoho čítaš.

Štúdia z Harvardovej lekárskej fakulty (Chang a kol., 2015) porovnávala dvanásť zdravých dospelých, ktorí v rôzne večery čítali pred spaním z tlačenej knihy a zo zariadenia, ktoré svieti. Pri svietiacej čítačke trvalo zaspávanie asi o desať minút dlhšie, bolo menej REM spánku, potlačený bol melatonín a ráno boli účastníci menej bdelí. Treba povedať, že čítali celé štyri hodiny. Pri bežných 20 až 30 minútach bude vplyv menší, ale smer je jasný. 

Praktický záver: pred spaním čítaj tlačenú knihu alebo čítačku s e-ink displejom (bez podsvietenia vyžarujúceho svetlo do očí). Telefón a tablet vynechaj. 

Aký vplyv má čítanie na psychiku človeka?

Ako si vybudovať návyk čítania

Najťažšie je nájsť si na čítanie čas a pokoj. Pomôcť môže niekoľko jednoduchých pravidiel.

  1. Začni s menším počtom strán. Desať strán denne je dosť. Za rok ich je vyše 3 600.
  2. Naviaž čítanie na existujúci návyk. Po večeri, po umytí zubov, pri ranej káve.
  3. Nechaj knihu na viditeľnom mieste. Na nočnom stolíku, nie v poličke.
  4. Telefón do inej miestnosti. 
  5. Daj si dovolenie nedočítať. Ak ťa kniha nebaví po 50 stranách, nie je to zlyhanie. Vyber si inú.
  6. Čítaj to, čo ťa baví. Detektívky, romány, životopisy, poézia, populárno-náučné knihy. Neexistuje „správny” žáner.
  7. Mysli na papier alebo e-ink. Svietiace obrazovky ťa v tomto smere ťahajú nesprávnym smerom.
  8. Sleduj radosť, nie počet. Cieľom nie je splniť rekord, ale mať chvíľu pre seba.
Takto vplýva čítanie na vašu osobnosť

Čo čítať podľa toho, čo potrebuješ

Nejde o presné pravidlo, skôr o inšpiráciu.

  • Keď chceš upokojiť myseľ: pomalé, atmosférické romány, krátke poviedky, príroda, cestopisy.
  • Keď chceš lepšie spať: niečo pokojné a nie príliš napínavé. Thriller o polnoci môže mať opačný efekt.
  • Keď chceš lepšie rozumieť druhým: romány a memoáre, ktoré detailne opisujú vnútorný svet postáv.
  • Keď chceš tréning myslenia: náročnejšia literatúra, poézia, esej, filozofia.
  • Keď chceš pracovať na sebe: populárno-náučné a sebarozvojové knihy. Viac o tom nájdeš v článku Osobný rast a sebarozvoj: kde začať.
  • Keď potrebuješ únik: dobrodružné romány, fantasy, detektívky. Únik je tiež legitímny dôvod čítať.

Tlačená kniha, e-čítačka či audiokniha?

  • Tlačená kniha: najjednoduchšia a podľa prieskumov aj najobľúbenejšia forma. Nesvieti a nevyrušuje.
  • E-čítačka s e-ink displejom: praktická na cesty, dobrá aj pred spaním, pretože nevyžaruje svetlo do očí.
  • Tablet a telefón: vhodné na prípad núdze, ale pred spaním sa neodporúča a nabádajú k prepínaniu na iné aplikácie.
  • Audiokniha: výborná pri chôdzi, cestovaní alebo upratovaní. Štúdia o dĺžke života ju neskúmala a o jej vplyve na mozog je zatiaľ menej údajov, preto ju ber ako doplnok, nie nutne ako náhradu.

Výhody čítania kníh nie sú zázračné, ale sú reálne: čítanie rozširuje slovnú zásobu, trénuje pozornosť, môže prispieť k pokoju a lepšiemu spánku a je súčasťou životného štýlu, ktorý ide ruka v ruke s lepším zdravím. Niektoré tvrdenia, napríklad o empatii či dĺžke života, sú skôr súvislosti než dôkazy, a je dobré to vedieť.

Najlepšia správa je, že nepotrebuješ veľa: desať strán, tichý kút a chvíľu bez telefónu. Možno práve dnes večer si nájdeš knihu, ktorá ťa na pár dní zmení viac, než čakáš.

Ako čítanie kníh ovplyvňuje našu psychiku Čítať viac »