Zamýšľal si sa niekedy nad tým, koľko stojí lístok do neba? Pár drobných, ktoré vylovíš z peňaženky? Centy, ktoré o seba narážajú tlmeným zvukom, ktorý si nikto neváži, či cinkajúce ťažké mince, ktoré si uvážene plánoval utratiť za obľúbenú kávu? Alebo gastrolístok, ktorý nepovažuješ za ceninu, len zdrap papiera, ktorý dokážeš premeniť na jedálenskú stravu priemernej kvality?
Letmý úsmev, smerom k uzimenému človeku v podchode s natiahnutou rukou, sklopíš pod ťarchou vehementnej prezentácie toho, že skrátka nemáš čas. Zastaviť, vypočuť, prejaviť záujem, pomôcť… Náhliš sa, aj keď sa nenáhliš. Pridáš do kroku a vytiahneš telefón. Zrazu musíš rýchlo niečo niekde. Uzimený prosiaci je preč. Schováš telefón.
Tak koľko stojí tvoj lístok do neba? Záujem či peniaze?
Odpoveď je jednoduchá. V svete plnom paradoxov stojí všetko. A to je viac, ako si kedy dal.
Stretnutia neviditeľných
Okolo prešlo 21 párov topánok, svižne klopkajúcich životmi. Náhlia sa vpred, nikto nezastavuje. Pomaly prechádza 22. pár topánok. Ani ten nezbadal človeka sediaceho na zemi. Slepo ho prekročil vytesňujúc nevábnu realitu, ktorá naoko utkvela v zornom uhle. Možno to nebola vina toho páru. Možno sú ľudia na zemi skrátka neviditeľní. Majú tú superschopnosť, po ktorej si ako dieťa tak veľmi túžil, keď si doma opäť niečo rozbil. Zmiznúť.
A čo ak ešte úplne nezmizli? Len ich duša postupne stráca farby s každým ďalším klopkajúcim párom nezastaviteľných topánok. O chvíľku bude priehľadná. 23. pár topánok túži byť neviditeľný tiež. Zaujato kladie nohu pred nohu a pomaly mizne v diaľke. 24. pár zrazu zastal. Uprene hľadí priamo na dušu, ktorá vystrie ruku a prosí o pomoc. Ozve sa cinknutie chladných mincí, zrazu už nie je nikto neviditeľný. Slepé topánky, ktoré sa tak často snažia byť neviditeľnými a človek na zemi, túžiaci nebyť neviditeľný, sa zhmotnia v priestore a čase.
Čas nad zlato
Pripútajte sa. Zatvorte oči, zavrite srdce, vyrážame na kozmicky rýchlu jazdu životom. Z kolotoča života pozoruješ rozmazané tváre tých, ktorí stoja okolo. Sedíš na bielom koni. Pre mnohých je to len drevený koník, natretý na bielo. Realita zhmotnená v 4 nohách, so 4 kopytami a 4 podkovami pre šťastie. Pre iných zosobňuje rozprávkového bieleho koňa, na ktorom pricválaš ako záchranca v lesklej zbroji. Neľakaj sa zodpovednosti, veď byť hrdinom je také jednoduché…Na koňa ťa posadil sám život. Jediné, čo sa od teba očakáva je, že použiješ svoju najsilnejšiu zbraň- odzbrojujúci záujem. O život okolo, o človeka pred tebou, o príbeh, ktorý ukrýva. Započúvaj sa do tlkotu srdca, ktoré nepoznáš, vypočuj si múdrosti, o ktoré si bol ukrátený, váž si skúsenosť, ktorú sám nezažiješ. Venuj to najcennejšie čo máš- svoj čas. Dovoľ si cítiť realitu okolo teba, ktorá nie je bezpečne vzdialená. Pristúp bližšie k neznámemu a počúvaj o jeho živote.
Keď hovoríš, opakuješ len to, čo už dávno vieš. Keď počúvaš, dozvieš sa niečo nové. Tak počúvaj príbehy ľudí a zaži viac ako len jeden život.
Daruj drobné, čas aj topánky
Pýtaš sa čo od teba vlastne chcem? Úprimnosť. Aby si dal to, čo môžeš: záujem, ak máš otvorené srdce, financie ak ich máš dostatok, čas ak sa nenáhliš zachraňovať ľudské životy… Topánky ak máš nejaké nazvyš… Teplé slovo alebo deku. Vyber si. Daj však všetko. Nielen medenáky, ktoré nikto nechce.
Nech sú tvoje činy skutočné ako sám život a pomoc bez intencie návratnosti letí do sveta. Aby si nikdy nepomáhal s túžbou po tom, aby sa ti dobro vrátilo, lebo potom by už nešlo o pomoc, ale obchod. Raz pomôžeš ty, raz pomôže iný tebe. Dobro sa musí šíriť svetom, nie cykliť medzi dvoma. To čisté dobro, kedy vieš, že o ňom možno nikto nikdy nebude vedieť a že zaň nič nežiadaš. Skrátka len dáš, lebo môžeš a chceš.
Tak sa zastav! Lebo ten, ktorý ťa dnes potrebuje, tam už možno zajtra nebude.
