Odvážny nadpis, čo povieš? Zamyslel si sa niekedy nad tým, kto sa ti vlastne každý deň prihovára? Kto ti radí, čo máš urobiť, ako sa v danej situácii zachovať alebo sa rozhodnúť?
Zvykneme tomu hovoriť vnútorný hlas hoci podľa mňa to nie je celkom presné. Kto by ale ku mne rozprával, ak nie ja sám? Nazvi si to, ako chceš. Nie si to však úplne ty.
„Neverte všetkému, čo si myslíte. Myšlienky sú len myšlienkami.” – Allan Lokos
Kto je ten hlas v tvojej hlave?
Tejto otázke venoval Mo Gawdat samostatnú kapitolu v bestselleri „Algoritmus šťastia” (Solve for Happy). K definícii mu pomohol aj Eckhart Tolle, ktorý vnútorný hlas nazýva „Mysliteľ”. Narážky nájdeš aj v náboženských výkladoch, kde sa podobný hlas prisudzuje diablovi. Nerád by som myseľ miešal s náboženstvom, ale ukazuje to, že tento jav ľudia pozorujú veľmi dlho.
Názvy sú rôzne, pointa je vždy rovnaká. Ja sa prikláňam k tomu, že ide o spoločný hlas dvoch hráčov: nášho ega a mozgu. Ich spolupráca vytvára to, čo voláme myseľ a vnútorný hlas. Ty nie si tvoja myseľ, ani tvoj vnútorný hlas, ani tvoje myšlienky. Ty si vedomie, ktoré sa len často nechá ovplyvniť hrou týchto hráčov.
„Ak chcete navždy zmeniť svoj život, musíte si uvedomiť, že hlas, ktorý k vám rozpráva, nie ste vy.” – Mo Gawdat
Rozumej tomu správne: neexistuje žiadna druhá osoba v tvojej hlave. Myšlienky vznikajú v tvojom mozgu. Tvrdenie „nie som svoje myšlienky” je preto skôr spôsob, ako sa na svoje myšlienky pozerať aspoň trochu objektívne. A práve tento pohľad, ako uvidíš nižšie, má podporu aj vo výskume.
Ako to vyzerá v praxi
Stalo sa ti, že si hlas v hlave nedokázal ovládať? Že slová, ktoré ti našepkal, neboli v súlade s tým, čo naozaj cítiš? Že si konal podľa egoistických informácií a po opadnutí emócií ti došlo, že si mohol alebo mal reagovať inak?
Povedzme, že kolega chodí v poslednom čase mrzutý a neusmieva sa. Hlas hneď vie: „Asi ma nemá rád, najlepšie bude, keď sa s ním prestanem baviť úplne.” Pritom môže prechádzať ťažkým obdobím a len potichu hľadá niekoho, kto by ho vypočul.
Alebo príde nápad „za milión”. Máš v sebe emócie, nadšenie, pocit, že konečne máš niečo, čím zmeníš svet. A kto sa ozve ako prvý? „Radšej to nerob, poriadne si to rozmysli, je to veľké riziko. Čo ak si to nikto nekúpi? Budeš riskovať všetky úspory?”
Prečo to robí? Myseľ sa bojí zmeny, a preto ti bude pripomínať veci, ktoré ťa udržia v bezpečí.
Čo na to hovorí veda
Zlé skúsenosti majú na nás oveľa silnejší vplyv ako tie dobré: Psychológ Roy Baumeister so spolupracovníkmi zistil, že negatívne udalosti a spätná väzba na ne pôsobia na človeka silnejšie a dlhšie než tie pozitívne. Jeho zistenia sú jedny z najcitovanejších v odbore (popísal ich aj v knihe The Power of Bad). Z evolučného hľadiska to dáva zmysel: predkovia, ktorí si lepšie pamätali prežité hrozby, prežili. Tvoja myseľ teda nie je „zlá”, len je nastavená na opatrnosť.
Odstup od vlastných myšlienok znižuje stres. Tu je výskum, ktorý sa najviac podobá na tvrdenie z nadpisu. Ethan Kross z Michiganskej univerzity ukázal, že keď o sebe v stresovej situácii premýšľaš ako o niekom inom, teda svojím menom alebo v druhej či tretej osobe, lepšie reguluješ myšlienky aj pocity. Neskôr Moser, Kross a kolegovia pomocou EEG a fMRI zistili, že takéto tiché „rozprávanie v tretej osobe” znižuje reakciu emočnej časti mozgu a nie je kognitívne namáhavejšie než bežné premýšľanie.
Ukáž, kto je tu pánom
Ak chceš žiť naplno a robiť veci, ktoré cítiš ako správne, prvý krok je jednoduchý: prijmi, že hlas, ktorý k tebe rozpráva, nie si ty. Zo začiatku to stačí. Nemusíš ho odstrániť ani ovládnuť.
Pôvodne som tu odporúčal povedať myšlienke „stop”. Dnes by som to upresnil. Pokus myšlienky potláčať môže mať opačný efekt. Slávny experiment Daniela Wegnera o „bielom medveďovi” ukázal, že čím viac sa snažíš o niečom nemyslieť, tým viac sa to vracia. Lepšie sú tieto tri kroky:
- Všimni si. „Aha, objavila sa myšlienka, že to nezvládnem.”
- Pomenuj ju a odstúp. Povedz si: „Mám myšlienku, že…” alebo použi svoje meno: „Peter, prečo sa teraz bojíš?” Presne tento odstup skúmal Kross.
- Rozhodni sa, čo spravíš ty. Môžeš ju pokojne preskúmať, no nenechaj, aby riadila tvoje slová a skutky.
Myseľ je výborný sluha, ale zlý pán. Pomáha ti učiť sa, plánovať a organizovať. Pokiaľ jej však nevezmeš kormidlo, bude hrať svoju hru: podsúvať ti negativitu a falošné presvedčenia, len aby sa cítila v bezpečí.
Staň sa pozorovateľom
Aby si mohol žiť so svojimi myšlienkami v pokoji, musíš sa naučiť žiť v tichu svojej mysle. Myšlienky z hlavy nedostaneš, ale vieš ich prekryť tichom, ktoré v tebe je. Meditácia je jeden zo spôsobov, ako ho navodiť. Pravidelná prax zlepšuje koncentráciu a hlavne ti ukáže, že myšlienky dokážeš „stíšiť”. Vychutnaj si ten stav a objav v sebe hlas svoje skutočné JA.
O tom, ako myšlienky utvárajú konanie, píšem aj v článkoch o sile mysle a úspechu, o karme ako energii konania a o metóde WOOP, ktorá ti pomôže premeniť pochybnosti na konkrétny plán.
„Ticho je zdrojom obrovskej sily.” – Lao-c’
