Predstav si miesto, kde sa ľudia bežne dožívajú sto rokov, ráno si idú pozrieť záhradku, popoludní si ľahnú na chvíľu zdriemnuť a večer sa stretnú s kamarátmi pri jedle. Znie to ako rozprávka? Existuje niekoľko oblastí na svete, ktoré sa tomu dosť podobajú. Volajú sa modré zóny.

A na jednej z nich, na ostrove Okinawa, vznikol aj krásny pojem ikigai, japonské slovo pre dôvod, prečo ráno vstať z postele. Dá sa povedať, že obe veci patria k sebe. Poďme sa na ne pozrieť v pokoji, bez stresu a s kávou v ruke.

Čo sú vlastne modré zóny?

Pojem vznikol z práce demografov Gianniho Pesa a Michela Poulaina. Keď skúmali, kde žije najviac storočných ľudí, obkrúžili na mape modrým perom pár sardínskych dedín. Z toho kruhu sa neskôr stala „modrá zóna“. Názov potom rozšíril novinár a bádateľ Dan Buettner, ktorý spolu s tímom skúmal ďalšie podobné miesta. (Blue Zones: história)

Najčastejšie sa spomína týchto päť oblastí:

Okinawa (Japonsko), Sardínia (Taliansko), Ikaria (Grécko), Nicoya (Kostarika) a Loma Linda (Kalifornia, USA). (Startitup: 9 spoločných návykov)

Každé z tých miest má svoju chuť. Na Okinawe jedia sladké zemiaky, to

fu, morské riasy a pijú zelený čaj. Na Sardínii sú to najmä strukoviny, celozrnné pečivo, zelenina a olivový olej. V Nicoyi sa točí všetko okolo kukuričných tortíll, fazule a tekvice. Na Ikarii si zasa ľudia dopoludnia pracujú a popoludní si doprajú spánok. A v Loma Linde, kde žije komunita adventistov, je dôležitá viera a spoločný čas odpočinku. V mnohom sú odlišné, no základ je podobný: jednoduché jedlo, veľa pohybu a pokojný život. (Startitup: Tajomstvo dlhovekosti)

Power 9

Buettner a jeho tím našli v týchto komunitách deväť spoločných vecí a nazvali ich Power 9. Dobrá správa je, že nič z toho nevyžaduje drahé výživové doplnky, športové vybavenie, školenia ani zázračné diéty. (American Journal of Lifestyle Medicine)

Pohyb bez cvičenia. Nikto tam nebehá maratóny ani nechodí do posilňovne. Ľudia chodia pešo keď môžu, starajú sa o záhradu a robia domáce práce. Pohyb je veľkou a dôležitou súčasťou každého dňa.

Zmysel života. Každý má dôvod, prečo ráno vstať. Na Okinawe mu hovoria ikigai.

Spomalenie. Aj v modrých zónach majú ľudia stres. Rozdiel je v tom, že majú svoje malé rituály na spomalenie: spánok, modlitbu, chvíľu s priateľmi.

Jesť striedmo. Obyvatelia Okinawy majú pravidlo prestať jesť, keď sú z osemdesiatich percent sýti. Žiadne počítanie kalórií, len trocha vnímavosti a počúvanie vlastného tela.

Viac rastlín. Na tanieri je hlavne fazuľa, zelenina, celozrnné obilniny a orechy. Mäso je skôr občasný hosť.

Komunita, rodina a správni ľudia okolo. Patriť niekam, mať blízkych na prvom mieste a trávať čas s ľuďmi, ktorí ťa dvíhajú. Okinawčania majú tzv. „moai“, skupinku piatich priateľov, ktorí sú si oporou celý život. A niektoré moai vraj držia spolu aj vyše deväťdesiat rokov!

Skrátka, nič, čo by sa nedalo skúsiť aj doma na Slovensku.

Ikigai: tvoj dôvod vstať z postele

Slovo ikigai sa prekladá ako „zmysel života“ alebo „radosť zo života“. Nemusí to byť žiadna veľká misia. Pre niekoho je to záhradka, pre iného rodina, varenie, hudba, pomáhanie druhým alebo práca, ktorú má rád. Podstatné je, že ti dáva pocit, že tvoj deň má zmysel. (Welcome to the Jungle: Ikigai)

Na Západe sa často znázorňuje diagramom so štyrmi prekrývajúcimi sa kruhmi – každý predstavuje odpoveď na jednu z otázok :  Čo ťa robí šťastným? V čom si dobrý? Čo ťa môže uživiť? Čo potrebuje svet? Je to fajn pomôcka, ako sa nad sebou zamyslieť.

Neponáhľaj sa. Odpovede môžu dozrievať aj niekoľko dní či týždňov, a to je úplne v poriadku. Ikigai nie je skúška, ktorú treba zložiť na prvý pokus. Môžeš ich mať aj viac a s časom sa môžu meniť. A ešte jedna vec: pôvodný japonský význam je skromnejší, než naznačuje populárny diagram. Skôr než o „prácu snov“ ide o radosť z malých vecí, ktoré ti dodávajú energiu. (Startitup: Ikigai)

Ako si z toho vziať kúsok do bežného dňa

Nemusíš baliť kufre na Okinawu. Skús začať jednou malou vecou a nech ťa to baví:

Choď dnes pešo tam, kam by si inak išiel autom. Dones si na večeru niečo z rastlín. Zavolaj niekomu, na kom ti záleží. Pred jedlom sa na chvíľu zastav a vychutnaj si ho. Daj si pauzu bez telefónu. A večer si napíš odpoveď na otázku:

Čo mi dnes urobilo radosť?

Malé veci, ktoré sa opakujú, majú väčšiu silu než jednorazové veľké rozhodnutia. A najlepšie je, že aj ten najmenší krok sa počíta. 🙂

Malá poznámka na záver

Aby sme boli féroví: modré zóny nie sú bez kritiky. Niektorí odborníci upozorňujú, že v niektorých oblastiach chýbajú spoľahlivé úradné záznamy o veku a že časť „storočných“ môže byť štatistický omyl. Ber preto Power 9 ako inšpiráciu, nie ako zaručený recept na stovku. Zdravé zvyky však nepotrebujú rekordy: pohyb, dobré jedlo, blízki ľudia a zmysel ti poslúžia v každom veku. (EBSCO: Blue Zones) (Seznam Zprávy)