Positive Life

Mikrociele a ich vplyv na tvoj život

Titulna foto Mikrociele a ich vplyv na tvoj zivot
Zdieľaj
LinkedIn
Existuje tisíc rôznych vecí a činností, ktoré nám dokážu navodiť krátkodobý pocit potešenia z prítomného okamihu. U každého z nás je však podstata úplne individuálna. Chvíľkové nadšenie z nových zážitkov, potešenie z nového auta, začínajúci vzťah, alebo čokoľvek, čo nám navodzuje stavy rýchlo narastajúceho uspokojenia. Môžu byť však takéto krátkodobé vášne trvalo udržateľným dôvodom na zažívanie pozitívnych pocitov?Myslím, že to pravé uspokojenie tkvie v dlhodobom pocite spokojnosti, ktorý vychádza u každého z niečo iného. Ak by sme stav dlhodobý, alebo totálny stav spokojnosti brali ako súhrn a synergiu určitých ,,čiastkových“ pocitov, jeho miera bude vždy ovplyvňovaná mierou spokojnosti v určitých životných sférach. Ak budeme napríklad nespokojní s niektorými ťažko riešiteľnými záležitosťami v rodine, pričom všetky ostatné oblasti budú na tom skutočne veľmi dobre, nikdy sa nebude dať náš stav celkovej spokojnosti ohodnotiť ako stopercentný. Takýchto oblastí, ktoré vplývajú na náš celkový „level“ spokojnosti je hneď viacero. Rodina, zdravie, partnerský život, práca, biznis a veľa ďalších. Biznis ako taký nespomínam v tomto zozname náhodou. Už od detských čias som v sebe cítil podnikateľského ducha a veril som tomu, že raz skutočne objavím to, čo zmení môj život. Práve biznis však bol paradoxne vždy oblasťou, v ktorej som svoj potenciál naplniť nedokázal.Moja myseľ a strach vždy zabránili tomu, aby som dosiahol, aby sa môj level celkovej spokojnosti priblížil k hodnote 100 %. Čím viac som bol zapálenejší do činnosti, ktorá ma napĺňala, tým sa hodnota mojej pomyselnej stupnice spokojnosti viac napĺňala. Z dlhodobého hľadiska som totiž vždy tie skutočne najkrajšie pocity zažíval počas vykonávania niečoho, čo ma skutočne napĺňalo. Niečoho, čo malo pre mňa hlbší význam a nešlo len o krátkodobý pocit vzplanutia vášne, nech už bola spôsobená čímkoľvek. Samozrejme, krátkodobé ,,uspokojivé“ pocity sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Ich energia je silná, avšak vie byť svojim spôsobom zradná a nikdy nie dlhodobá. To pravé dlhodobé uspokojenie tkvie v dlhodobom pocite spokojnosti, ktorý je tvorený už vyššie spomínanou súhrou rôznych záležitostí z viacerých životných oblastí.Veľakrát v živote som zažil ten pocit, že som skutočne na správnej ceste. Že to, čo práve robím, je to, po čom som vždy túžil. Počas týchto chvíľ sa môj ukazovateľ celkovej spokojnosti skutočne pohyboval vo veľmi vysokých hodnotách. Takmer so železnou pravidelnosťou sa však do môjho stavu vytúženej spokojnosti začali zakrádať aj pocity, po ktorých som skutočne netúžil. Pochybnosti, neistota, strach. Vtedy som nechápal, že aj tieto pocity sú určitou prirodzenou súčasťou cesty. Všetko je predsa v harmónii a aj existencia týchto faktorov má svoje opodstatnenie. Ak by som mal použiť prirovnanie, tak pocit spokojnosti a všetko to pozitívne „pozlátko“ naokolo by mohlo byť „dňom“ a negatívne pocity by boli „nocou“. Ako sa tak predsa vraví, ani deň neexistuje bez noci a je skutočne len na človeku samotnom, akým spôsobom existenciu toho ,,zlého“ príjme: či už ako neoddeliteľnú súčasť procesu dosahovania cieľu, prekážku, alebo skúšku.Ja som ich však inak ako prekážky, ktoré mali otestovať moje skutočné odhodlanie, nikdy nebral. Verím, že ak je ti nejaká cesta súdená, do života sa ti jednoducho vráti, avšak vždy prispôsobená stavu tvojho aktuálneho vedomia. Až teraz, s odstupom času si dokážem priznať, že som na úspech nebol pripravený. Vplyvom strachu som hľadal jednoduchšie cesty a akonáhle som narazil na niečo, čomu som nevedel čeliť, môj ,,bájny“ pocit spokojnosti opäť začal miznúť. Namiesto toho, aby som sa dal do boja a začal hľadať riešenie, zvolil som útek. Čím viac vo mne v danom momente rástla negativita a strach, tým viac sa pekné pocity prepadali vždy o niečo hlbšie. Po ceste nadol na seba nabaľovali ďalšiu vrstvu pochybností o mne samom a takmer vždy sa objavil identický scenár: obviňovanie všetkého a každého, potlačenie srdca a nástup mysle a strachu.
Do všetkého daj srdce. Myseľ bude vždy hľadať vo všetkom prekážky.
Veci sa dejú tak ako sa dejú, vždy sú však výsledkom tvojich predchádzajúcich krokov. Rovnako aj môj scenár by sa mohol opakovať teoreticky donekonečna. Ak by som chcel v sebe neustále budovať pocit spokojnosti a následne oň vždy prísť, stačilo by len pokračovať v tom, čo som robil vždy a nikdy sa nepoučiť. Skutočne už ani nespočítam, koľkokrát v živote som si prešiel fázou úžasného pocitu naplnenia, ktorú vždy vystriedala pohlcujúca frustrácia zo života, ktorý žijem. Fázy, ktoré sa určitým spôsobom vždy cyklicky opakovali. Tentokrát sa však na mojom vnímaní niečo zmenilo. Začal som si konečne klásť otázky a prestal som lipnúť na tom, že sa môj život opäť zacykluje. Čo mi bráni, aby som sa skutočne cítil spokojne a zažíval ten šťastný „vibe“? Strach. Čo si o mne pomyslia ostatní, ak to spravím?Čo ak zlyhám?Čo ak som niečo podcenil?Čo ak prídem o peniaze?Sú ti tieto otázky aspoň trochu známe? Ak si v nich našiel kúsok seba ver, že tých „čo ak“ by sa našlo skutočne omnoho viac. Aspoň jedno svoje „čo ak“ má v sebe skutočne každý. Častokrát sa stáva, že o existencii problému síce vieme, ale boj s ním už bojovať nechceme. Uspokojiť sa so stavom, že raz sa to všetko samé zmení, je pre nás o mnoho jednoduchšie a menej bolestivejšie ako to, že pozrieme strachu priamo očí. Ja som si svoju slabosť konečne prvýkrát priznal a prestal som sa nechať ovládať pochybovačným „čo ak“. Pomohol mi v tom systém, ktorý by sme mohli nazvať tzv. systém mikrocieľov. Ide o napohľad jednoduchý systém, ktorý je efektívny a veľmi logický. Ak nedokážeš prekonať strach počas napĺňania veľkého cieľa, resp. veľkej ,,úlohy“, nauč sa najprv zdolávať menšie ciele.Aj keď strach a jeho zdolávanie hrá v tomto systéme primárnu úlohu, pointa celého systému sa ukrýva v disciplíne. Ak si dokážeš vybudovať dostatočne silnú disciplínu a vôľu na to, aby si dokázal plniť mikrociele, zdolanie strachu z niečoho väčšieho sa stane pre teba maličkosťou. Ide samozrejme o proces, ale verím, že práve tento systém ti môže pomôcť prestať maskovať strach za výhovorky, neistotu a obviňovania ostatných. Vždy maj však na pamäti svoju víziu o makrocieli. Víziu toho veľkého, čo by si chcel dosiahnuť. Plnenie mikrocieľov bude len prostriedkom, ako sa k naplneniu makrocieľa dostať. Jedným z mojich prvých mikrocieľov bol zároveň jedným z tých najzaujímavejších. Išlo o rozhodnutie, že začnem tráviť viac času v prírode. Tento mikrocieľ som si dokonca spestril tým, že som sa rozhodol tento čas tráviť sám. Zo začiatku to bolo veľmi ťažké, no napokon sa z tohto mikrocieľu stal jeden z mojich obľúbených návykov, ktoré mi pomohli opäť sa vrátiť k sebe samému. Možno aj vďaka týmto pobytom v prírode osamote mi skrsla v hlave myšlienka toho, že by som chcel ľuďom (tam vonku, mimo môjho lesa) niečo povedať. Všetky mikrociele, ktoré som si stanovil a úspešne naplnil mi ukázali to, že veci sa skutočne dajú doťahovať do konca. Naučil som sa prostredníctvom nich budovať vlastnú disciplínu. Tú disciplínu, o ktorej som si klamne vždy myslel, že ju v sebe mám.,,Disciplína je most medzi cieľom a jeho dosiahnutím“. – Jim RohnMikrociele a ich plnenie si však nemusíš spájať iba s konkrétnou životnou  oblasťou, v ktorej by si sa chcel zlepšiť. Tvojim mikrocieľom môže byť skutočne čokoľvek, čo ťa prinúti ,,vstúpiť“ do novej rieky. Niečo, čomu by si sa za normálnych okolností stránil. Či už to bude záväzok, že zabehneš každý týždeň 5 kilometrov, prečítaš dve knihy mesačne, alebo začneš každé ráno meditovať, urob to! Urči si mikrocieľ, daj mu časový harmonogram a vytvor si z tejto aktivity novú rutinu, ktorá ťa vytrhne z tvojej komfortnej zóny. Práve ,,výstup“ z pohodlia je jedným z najväčších benefitov, ktoré so sebou táto činnosť prináša. Pozitív je však omnoho viac:
  • Naučíš sa veci doťahovať dokonca a systematickosť tvojich činností sa v dôsledku plánovania zvýši
  • Po úspešnom naplnení prvých mikrocieľov sa začne zvyšovať tvoja vlastná sebadôvera
  • Začneš mať menší strach prekonávať životné prekážky a ľahšie nájdeš riešenia
  • Naučíš sa fungovať pod väčším tlakom
  • Stúpneš vo svojich očiach
  • Zvýšiš svoje sebavedomie
Ak sa ti systém mikrocieľov osvedčí, neupúšťaj od neho a pokús ich úroveň či množstvo navyšovať. Sám pocítiš, či je tvoje tempo ich plnenia primerané, alebo by si zvládol viac. Rovnako to však platí aj naopak- rozhodne sa vyhni tomu, aby si si na svoje plecia naložil až príliš veľa. Začať môžeš s maličkosťami. Aj nový návyk v podobe toho, že začneš byť viac vďačný za všetko čo máš, môže byť jedným z tvojich prvých mikrocieľov. Ranná rutina v podobe meditácie, až po desať nových strán týždenne, ktoré napíšeš do knihy, ktorú si vždy tak túžil napísať. Úroveň aj frekvencia spĺňania tvojich mikrocieľov skutočne závisí len a len na tebe. Ako totiž hovorí známy citát od Robina Sharmu: „Jediný limit, ktorý máš, je ten, ktorý si sám vytvoríš.“
Páčil sa ti článok? Nezabudni ho zdieľať.
Zdieľaj

ĎALŠIE ČLÁNKY

Táto webstránka používa súbory cookies

Na prispôsobenie obsahu a reklám, poskytovanie funkcií sociálnych médií a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Títo partneri môžu príslušné informácie skombinovať s ďalšími údajmi, ktoré ste im poskytli alebo ktoré od vás získali, keď ste používali ich služby. Pokračovaním v používaní našich webových stránok vyjadrujete svoj súhlas s cookies na webovej stránke. Viac o dátach, ktoré zbierame nájdete tu.