Positive Life

Sebarozvoj

Sebarozvoj - Spoznaj tajomstvo najúspšnejších ľudí

Spoznaj tajomstvo najúspešnejších ľudí!

..alebo ako sa tancuje so strachom!

Vzhľadom na to, že život je v nekonečnom pohybe, zážitky a rôzne situácie pravidelne prichádzajú, no zároveň aj pomíňajú. Pomíňanie nastáva väčšinou vtedy, keď nás pochytí inštinktívny strach a my konáme pod taktovkou mozgu. Avšak, v niektorých prípadoch je práve toto rapídne zanikanie úžasnou štartovacou dráhou k zmene.

Cesta za zmenou

Počul si už známu frázu, že zmena je pre človeka možná len v tom prípade, ak energia, ktorú treba vynaložiť na zotrvanie v aktuálnej situácii, je nižšia ako energia potrebná na uskutočnenie tejto zmeny?

Všetko sa totižto točí okolo nášho prostredia (známe/neznáme). Mozog neustále analyzuje a odhaduje energiu potrebnú na prekonanie potenciálnych prekážok. Toto sa deje v našom podvedomí, medzi limbickým a primitívnym mozgom.

Strach ako prekážka

Koľkokrát si si v živote povedali, že takto hlúpo a prehnane už nezareaguješ, no keď prišlo čo k čomu, nastal presný opak? Nasledovalo obviňovanie sa, kedy si si možno povedal, že to nie si ty, pretože si chcel reagovať inak. Pravdou však je, že si to bol ty a môže sa to stať aj tebe.

Dôvodom vzniku celej situácie bol primitívny mozog, ktorý identifikoval nebezpečenstvo. Keďže z hľadiska proporcií chemických látok v tvojom organizme si v danej situácii nebol v prevažnej pohode, spomínaný primitívny mozog dostal prednosť. Iba organizmus s vyrovnanou chémiou stresových látok môže mať na výber, ako zareaguje. V takom prípade máš čas nadýchnuť sa a cítiť inštinktívny chemický prílev predtým, ako sa vyvinie reakcia. To môže mať za následok, že namiesto rozčúlenia sa dáte prednosť napríklad zavtipkovaniu.

Toto všetko sa týka strachu. Keďže životné situácie nie sú iba čierne a biele, skrotiť ho nie je vôbec ľahké. Predstavuje to pre nás úplne novú vedu, ktorú objavujeme, aby sme sa úplne neuštvali v našej každodennosti.

Moja skúsenosť

Sama som okúsila dno a z neho sa odrážala. Tá dobra časť primitívneho mozgu ma nepochopiteľne zaviedla na miesta, kde som začala zbierať odpovede. Dnes je spomínané dno síce ďaleko, no spomienka naň ma každodenne motivuje. Jedným z najcennejších pochopení pre mňa bolo to, že existuje možnosť vybrať si cestu, kde je povolené cítiť sa dobre.

Cestu, na ktorej utíšime vlny strachu a pochybností.
Cestu, na ktorej sa dostaneme z nadvlády automatizmov a prehnaných reakcií.
Cestu, na ktorej sa naučíme tancovať so strachom.

Prečo je to také jednoduché, no zároveň neuveriteľne zložité?

  1. Lebo strach je náš ochranný mechanizmus, ktorý z hľadiska neurobiológie nenasledoval tú istú rýchlosť a neadaptoval sa na dnešný životný štýl. Možno sa ani nikdy nemal, len nás progres trošku odvial, aby sme si uvedomili, čo je pre nás nevyhnutné.
  2. Lebo strach a pochybnosi sú riadené v časti mozgu, ktorá má vždy prednosť pred naším frontálnym lobom, kde riadime myšlienky kognitívne.
  3. Lebo v prostredí, v ktorom momentálne žijeme, sú strach a obava viac ako v 90% prípadoch privolané zbytočne.
  4. Lebo tento strach dokážeme skrotiť, ak vieme, ako na to.

Vedel by som to aj ja?

  1. Áno, vie to každý. To však neznamená, že to každý aj dokáže!
  2. Treba akceptovať, že sa ti to nemusí podariť perfektne hneď prvý deň, prvý týždeň a možno ani prvý mesiac.
  3. Ide o dlhý proces, ktorý by si mohol nazvať celoživotnou kúrou. Aj keď vyžaduje veľa disciplíny, je veľmi štedrý a v priebehu 3-4 týždňov môžeš cítiť zázraky.
  4. Koniec koncov, si na dobrej adrese, keďže som tu pre teba s inšpiratívnymi fintami, ako tento proces optimalizovať a trvalo skrotiť  šialenú šelmu strachu.

Chcem to skúsiť! Čo môžem urobiť hneď teraz?

  1. Sprav hlboký nádych nosom a vydýchni ústami.
  2. Všimni si, aká stuhnutá je tvoja šija.

Mohol by si upraviť polohu, v akej čítaš, aby bola pohodlnejšia? Vystri sa a stiahni lopatky k sebe tak, aby sa plecia predĺžili, no bez toho, aby si silno držal chrbát. Skús, aké prirodzené môže byť správnejšie držanie tela, ktoré zväčšuje objem pľúc a prekysličuje organizmus.

  1. Opakuj ešte dvakrát tým istým spôsobom.
  2. Teraz nachvíľu zavri očia pokús sa uvoľniť čelo a obočie a spusti oči úplne dozadu. Ak je to pohodlné, zostaň v takej polohe a trikrát sa nadýchni nosom a vydýchni ústami.
  3. Čo si cítil? Zmenilo sa niečo v tvojom tele? Iba si to uvedom a vráť sa k čítaniu.
  4. Skvelé, práve si meditoval!

Podobný reštart intenzity v kognitívnej oblasti mozgu môže mentálne znížiť úroveň stresových hormónov v našom organizme o niekoľko desiatok percent. Presne takéto pravidelné znižovanie momentálnej stresovej záťaže vedie k trvalejšej rovnováhe, ktorá nám umožní získať krásnu stresovú odolnosť.

Stres sa nás nebude až tak týkať, dokážeme si vybrať ten pozitívny a užitočný typ stresu, nebudeme sa topiť v prehnaných reakciách a prestaneme ľutovať minulosť a obávať sa budúcnosti.

Čo môžem robiť každý deň a kedy je na to najvhodnejšie obdobie?

Kľúčovým okamihom nášho dňa je moment, keď sa zobudíme (ešte pred otvorením očí). Väčšina našich zvykov stimuluje produkciu stresových hormónov v úzkom kontakte so strachom a s reflexom prežitia. Je potrebné tieto stimuly poznať a zredukovať ich množstvo tak, aby sme deň začali bez prudkého nárastu stresu.

Podobný deň (určite si ich zopár pamätáš) prináša veľmi často zázračne náhody. Chcel by si sa na tento princíp pozrieť detailnejšie? Ihneď ti dám jeden z najdôležitejších tipov. Skús nechať spávať svoj smartphone v inej miestnosti! Pýtaš sa, prečo?

Detailnejšie ti o tom porozprávam v ďalšom článku.

Kat Malingrey

www.katmalingrey.com
instagram: @katmalingrey

 

Titulna foto Mikrociele a ich vplyv na tvoj zivot

Mikrociele a ich vplyv na tvoj život

Existuje tisíc rôznych vecí a činností, ktoré nám dokážu navodiť krátkodobý pocit potešenia z prítomného okamihu. U každého z nás je však podstata úplne individuálna. Chvíľkové nadšenie z nových zážitkov, potešenie z nového auta, začínajúci vzťah, alebo čokoľvek, čo nám navodzuje stavy rýchlo narastajúceho uspokojenia. Môžu byť však takéto krátkodobé vášne trvalo udržateľným dôvodom na zažívanie pozitívnych pocitov?Myslím, že to pravé uspokojenie tkvie v dlhodobom pocite spokojnosti, ktorý vychádza u každého z niečo iného. Ak by sme stav dlhodobý, alebo totálny stav spokojnosti brali ako súhrn a synergiu určitých ,,čiastkových“ pocitov, jeho miera bude vždy ovplyvňovaná mierou spokojnosti v určitých životných sférach. Ak budeme napríklad nespokojní s niektorými ťažko riešiteľnými záležitosťami v rodine, pričom všetky ostatné oblasti budú na tom skutočne veľmi dobre, nikdy sa nebude dať náš stav celkovej spokojnosti ohodnotiť ako stopercentný. Takýchto oblastí, ktoré vplývajú na náš celkový „level“ spokojnosti je hneď viacero. Rodina, zdravie, partnerský život, práca, biznis a veľa ďalších. Biznis ako taký nespomínam v tomto zozname náhodou. Už od detských čias som v sebe cítil podnikateľského ducha a veril som tomu, že raz skutočne objavím to, čo zmení môj život. Práve biznis však bol paradoxne vždy oblasťou, v ktorej som svoj potenciál naplniť nedokázal.Moja myseľ a strach vždy zabránili tomu, aby som dosiahol, aby sa môj level celkovej spokojnosti priblížil k hodnote 100 %. Čím viac som bol zapálenejší do činnosti, ktorá ma napĺňala, tým sa hodnota mojej pomyselnej stupnice spokojnosti viac napĺňala. Z dlhodobého hľadiska som totiž vždy tie skutočne najkrajšie pocity zažíval počas vykonávania niečoho, čo ma skutočne napĺňalo. Niečoho, čo malo pre mňa hlbší význam a nešlo len o krátkodobý pocit vzplanutia vášne, nech už bola spôsobená čímkoľvek. Samozrejme, krátkodobé ,,uspokojivé“ pocity sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Ich energia je silná, avšak vie byť svojim spôsobom zradná a nikdy nie dlhodobá. To pravé dlhodobé uspokojenie tkvie v dlhodobom pocite spokojnosti, ktorý je tvorený už vyššie spomínanou súhrou rôznych záležitostí z viacerých životných oblastí.Veľakrát v živote som zažil ten pocit, že som skutočne na správnej ceste. Že to, čo práve robím, je to, po čom som vždy túžil. Počas týchto chvíľ sa môj ukazovateľ celkovej spokojnosti skutočne pohyboval vo veľmi vysokých hodnotách. Takmer so železnou pravidelnosťou sa však do môjho stavu vytúženej spokojnosti začali zakrádať aj pocity, po ktorých som skutočne netúžil. Pochybnosti, neistota, strach. Vtedy som nechápal, že aj tieto pocity sú určitou prirodzenou súčasťou cesty. Všetko je predsa v harmónii a aj existencia týchto faktorov má svoje opodstatnenie. Ak by som mal použiť prirovnanie, tak pocit spokojnosti a všetko to pozitívne „pozlátko“ naokolo by mohlo byť „dňom“ a negatívne pocity by boli „nocou“. Ako sa tak predsa vraví, ani deň neexistuje bez noci a je skutočne len na človeku samotnom, akým spôsobom existenciu toho ,,zlého“ príjme: či už ako neoddeliteľnú súčasť procesu dosahovania cieľu, prekážku, alebo skúšku.Ja som ich však inak ako prekážky, ktoré mali otestovať moje skutočné odhodlanie, nikdy nebral. Verím, že ak je ti nejaká cesta súdená, do života sa ti jednoducho vráti, avšak vždy prispôsobená stavu tvojho aktuálneho vedomia. Až teraz, s odstupom času si dokážem priznať, že som na úspech nebol pripravený. Vplyvom strachu som hľadal jednoduchšie cesty a akonáhle som narazil na niečo, čomu som nevedel čeliť, môj ,,bájny“ pocit spokojnosti opäť začal miznúť. Namiesto toho, aby som sa dal do boja a začal hľadať riešenie, zvolil som útek. Čím viac vo mne v danom momente rástla negativita a strach, tým viac sa pekné pocity prepadali vždy o niečo hlbšie. Po ceste nadol na seba nabaľovali ďalšiu vrstvu pochybností o mne samom a takmer vždy sa objavil identický scenár: obviňovanie všetkého a každého, potlačenie srdca a nástup mysle a strachu.
Do všetkého daj srdce. Myseľ bude vždy hľadať vo všetkom prekážky.
Veci sa dejú tak ako sa dejú, vždy sú však výsledkom tvojich predchádzajúcich krokov. Rovnako aj môj scenár by sa mohol opakovať teoreticky donekonečna. Ak by som chcel v sebe neustále budovať pocit spokojnosti a následne oň vždy prísť, stačilo by len pokračovať v tom, čo som robil vždy a nikdy sa nepoučiť. Skutočne už ani nespočítam, koľkokrát v živote som si prešiel fázou úžasného pocitu naplnenia, ktorú vždy vystriedala pohlcujúca frustrácia zo života, ktorý žijem. Fázy, ktoré sa určitým spôsobom vždy cyklicky opakovali. Tentokrát sa však na mojom vnímaní niečo zmenilo. Začal som si konečne klásť otázky a prestal som lipnúť na tom, že sa môj život opäť zacykluje. Čo mi bráni, aby som sa skutočne cítil spokojne a zažíval ten šťastný „vibe“? Strach. Čo si o mne pomyslia ostatní, ak to spravím?Čo ak zlyhám?Čo ak som niečo podcenil?Čo ak prídem o peniaze?Sú ti tieto otázky aspoň trochu známe? Ak si v nich našiel kúsok seba ver, že tých „čo ak“ by sa našlo skutočne omnoho viac. Aspoň jedno svoje „čo ak“ má v sebe skutočne každý. Častokrát sa stáva, že o existencii problému síce vieme, ale boj s ním už bojovať nechceme. Uspokojiť sa so stavom, že raz sa to všetko samé zmení, je pre nás o mnoho jednoduchšie a menej bolestivejšie ako to, že pozrieme strachu priamo očí. Ja som si svoju slabosť konečne prvýkrát priznal a prestal som sa nechať ovládať pochybovačným „čo ak“. Pomohol mi v tom systém, ktorý by sme mohli nazvať tzv. systém mikrocieľov. Ide o napohľad jednoduchý systém, ktorý je efektívny a veľmi logický. Ak nedokážeš prekonať strach počas napĺňania veľkého cieľa, resp. veľkej ,,úlohy“, nauč sa najprv zdolávať menšie ciele.Aj keď strach a jeho zdolávanie hrá v tomto systéme primárnu úlohu, pointa celého systému sa ukrýva v disciplíne. Ak si dokážeš vybudovať dostatočne silnú disciplínu a vôľu na to, aby si dokázal plniť mikrociele, zdolanie strachu z niečoho väčšieho sa stane pre teba maličkosťou. Ide samozrejme o proces, ale verím, že práve tento systém ti môže pomôcť prestať maskovať strach za výhovorky, neistotu a obviňovania ostatných. Vždy maj však na pamäti svoju víziu o makrocieli. Víziu toho veľkého, čo by si chcel dosiahnuť. Plnenie mikrocieľov bude len prostriedkom, ako sa k naplneniu makrocieľa dostať. Jedným z mojich prvých mikrocieľov bol zároveň jedným z tých najzaujímavejších. Išlo o rozhodnutie, že začnem tráviť viac času v prírode. Tento mikrocieľ som si dokonca spestril tým, že som sa rozhodol tento čas tráviť sám. Zo začiatku to bolo veľmi ťažké, no napokon sa z tohto mikrocieľu stal jeden z mojich obľúbených návykov, ktoré mi pomohli opäť sa vrátiť k sebe samému. Možno aj vďaka týmto pobytom v prírode osamote mi skrsla v hlave myšlienka toho, že by som chcel ľuďom (tam vonku, mimo môjho lesa) niečo povedať. Všetky mikrociele, ktoré som si stanovil a úspešne naplnil mi ukázali to, že veci sa skutočne dajú doťahovať do konca. Naučil som sa prostredníctvom nich budovať vlastnú disciplínu. Tú disciplínu, o ktorej som si klamne vždy myslel, že ju v sebe mám.,,Disciplína je most medzi cieľom a jeho dosiahnutím“. – Jim RohnMikrociele a ich plnenie si však nemusíš spájať iba s konkrétnou životnou  oblasťou, v ktorej by si sa chcel zlepšiť. Tvojim mikrocieľom môže byť skutočne čokoľvek, čo ťa prinúti ,,vstúpiť“ do novej rieky. Niečo, čomu by si sa za normálnych okolností stránil. Či už to bude záväzok, že zabehneš každý týždeň 5 kilometrov, prečítaš dve knihy mesačne, alebo začneš každé ráno meditovať, urob to! Urči si mikrocieľ, daj mu časový harmonogram a vytvor si z tejto aktivity novú rutinu, ktorá ťa vytrhne z tvojej komfortnej zóny. Práve ,,výstup“ z pohodlia je jedným z najväčších benefitov, ktoré so sebou táto činnosť prináša. Pozitív je však omnoho viac:
  • Naučíš sa veci doťahovať dokonca a systematickosť tvojich činností sa v dôsledku plánovania zvýši
  • Po úspešnom naplnení prvých mikrocieľov sa začne zvyšovať tvoja vlastná sebadôvera
  • Začneš mať menší strach prekonávať životné prekážky a ľahšie nájdeš riešenia
  • Naučíš sa fungovať pod väčším tlakom
  • Stúpneš vo svojich očiach
  • Zvýšiš svoje sebavedomie
Ak sa ti systém mikrocieľov osvedčí, neupúšťaj od neho a pokús ich úroveň či množstvo navyšovať. Sám pocítiš, či je tvoje tempo ich plnenia primerané, alebo by si zvládol viac. Rovnako to však platí aj naopak- rozhodne sa vyhni tomu, aby si si na svoje plecia naložil až príliš veľa. Začať môžeš s maličkosťami. Aj nový návyk v podobe toho, že začneš byť viac vďačný za všetko čo máš, môže byť jedným z tvojich prvých mikrocieľov. Ranná rutina v podobe meditácie, až po desať nových strán týždenne, ktoré napíšeš do knihy, ktorú si vždy tak túžil napísať. Úroveň aj frekvencia spĺňania tvojich mikrocieľov skutočne závisí len a len na tebe. Ako totiž hovorí známy citát od Robina Sharmu: „Jediný limit, ktorý máš, je ten, ktorý si sám vytvoríš.“
Pozitívne afirmácie

Čo sú to afirmácie a prečo by si ich mal používať?

„Slová tvoria naše myšlienky, myšlienky tvoria naše činy, naše činy tvoria našu realitu.“

Drvivá väčšina ľudí prežije svoj život v negatívnom nastavení mysle a práve toto nastavenie vytvára ich realitu. Ak však túžiš po šťastí a spokojnosti, je potrebné, aby si toto a priori negatívne nastavenie zmenil a otvoril si sa pozitívnym veciam. Práve pozitívne afirmácie ti dokážu zmeniť život. Je však nutné začať doslova od základu – kompletnou zmenou dennodenných myšlienok a používaných slov.

Čo sú afirmácie?

Afirmácie sú všetky výroky, ktoré si (opakovane) „hovoríme“ vo svojej mysli, alebo ich hovoríme svojmu okoliu. Na základe sily myšlienok následne tieto výroky dokážu vstúpiť do našej reality. Afirmáciami si tak dokážeme pritiahnuť zážitky, ľudí, ale aj pocity a lekcie, ktoré od života dostávame. Afirmovať si môžeme takmer čokoľvek, ale v tomto článku sa prioritne zameriame na pozitívne afirmácie, resp. tie, ktoré majú silu meniť náš život k lepšiemu.

Negatívne afirmácie

Najbežnejším príkladom slovných afirmácií, ktoré negatívne ovplyvňujú náš život sú výroky, ktoré aj ty určite často počuješ vo svojom okolí. Sú nimi napríklad výroky ako: „Nenávidím moju prácu…“, „Nemám na to…“, „Nikdy nebudem úspešný…“, „Tú skúšku jednoducho nedám…“ a veľa ďalších. Sú ti tieto výroky známe? Používaš ich? Je na čase to zmeniť. Jednoduchá zmena totiž dokáže všetky tieto negatívne projekcie premeniť na pozitívnu realitu!

 A čo moje myšlienky?

Slovnými afirmáciami to však nekončí. Najpodstatnejšia časť afirmácií sa totiž vytvára na mieste, ktoré môžeš navštíviť len ty a ktorého podvedomé fungovanie môžeš ovplyvniť (tvrdým tréningom) jedine a opäť len TY sám. V tvojej hlave.

Začnime však od základu. Podľa analýzy Národnej vedeckej agentúry (NSF) z roku 2005, má človek počas dňa 12 000 až 60 000 myšlienok. Zaujímavým faktom však nie je samotný počet myšlienok, ale ich obsah. Podľa prieskumov až 80%  týchto myšlienok je negatívnych a až 95% myšlienok sa u daného jedinca opakuje z predchádzajúceho dňa.

„Opäť budem celý deň trčať v tej hnusnej práci, bože ako ju ja len nenávidím…“

„Absolútne ma nebaví to čo robím, som úplná nula…“

„Keby som tu aspoň dobre zarobil, ale ledva vyžijem z výplaty…“

„Nikdy sa do mňa žiadna žena nezaľúbi…“

 Aký je vlastne prínos týchto negatívnych afirmácií pre tvoj život? Má zmysel utápať sa vo veciach, s ktorými nie si spokojný? Má zmysel rezignovať na to, po čom skutočne túžiš? Negatívne afirmácie nezabezpečia to, že ťa tvoja práca začne baviť… Ani to, že o sebe prestaneš pochybovať. Dokonca ani to, že sa zbavíš svojich strachov, alebo nebodaj do tvojho života vstúpi láska tvojho života. Práve naopak. Čím viac budeš o negatívnych veciach hovoriť a živiť ich svojimi myšlienkami, tým viac sa stanú tvojou realitou.

Čo sú to afirmácie a prečo by si ich mal používať?
Čo sú to afirmácie?

Tvoje myšlienky ≠ Ty

Ak sa nachádzaš v životnej fáze, kedy sa nevieš vymaniť z pazúrov negatívnych myšlienok, zapamätaj si jedno: tvoje myšlienky ≠ TY! Ty si totiž omnoho viac! Myšlienky často prichádzajú a odchádzajú a ich tvorba je ovplyvňovaná mnohými faktormi. Skutočnosť, že máš občas negatívne myšlienky teda neznamená, že si negatívny človek. Netrénovaná myseľ, ktorá je ovplyvnená negatívnymi návykmi (či už verbálnymi, alebo myšlienkovými), nedokáže len tak jednoducho produkovať myšlienky, ktoré by dokázali tvoj život pozitívne ovplyvniť. Myšlienky, ktoré sú v tomto nastavení mysle produkované, sú väčšinou zrkadlením všetkých vnútorných strachov a pochybností o sebe samom. Dôležitým faktorom je taktiež ego, ktoré nám dokáže v živote narobiť skutočne veľkú šarapatu.

Ovláda tvoju myseľ jeden z týchto strachov? Nájdeš medzi nižšie vymenovanými ten svoj?

Strach zo samoty

Strach z nedostatku finančných prostriedkov

Strach z nenaplnenia svojho životného potenciálu

Strach z choroby

Strach zo straty niečoho/niekoho

…a veľa ďalších.

 

V dôsledku spomínaných strachov a pochybností o sebe samom, začne naša myseľ plodiť jednu negatívnu myšlienku za druhou. A ako som už v úvode článku načrtol, myšlienky sa stávajú tvojimi činmi a tvoje činy sa stávajú TVOJOU REALITOU. V práci sa ti skutočne prestane dariť, podnikateľské príležitosti sa od teba začínajú každým dňom viac a viac vzďaľovať, láska tvojho života stále nechodí. Tvoje nastavenie je možné však badať aj inde. V tvojom okolí. Myslíš, že ľudia budú radi tráviť čas s niekým, kto sa neustále na niečo sťažuje? S niekým, kto dennodenne lamentuje nad tým, aký je život zlý a nefér? Nie. Opäť si do života pritiahneš len podobne zmýšľajúcich ľudí, s ktorými sa spolu zacyklíte v kolotoči plnom sťažností, nenávisti a frustrácie.

Zmena z negatívnych nastavení na tie pozitívne, resp. celková zmena nastavenia mysle jedinca je dlhodobý proces. Zo začiatku ti však aj veľmi jednoduché afirmácie môžu na tvojej ceste pomôcť a doslova nimi vydláždiť cestu pre ešte krajšie a väčšie zmeny.

 

Pozitívne afirmácie

 V prvom štádiu si budeš musieť definovať myšlienky a slová, ktoré dennodenne používaš. Keďže v počiatočnom štádiu ešte nedokážeš svoje myšlienky úplne kontrolovať, bude to možno pre teba trochu ťažšia úloha. Stanov si jeden deň, kedy zvýšiš svoju koncentráciu a zaznamenáš všetky negatívne myšlienky a slová, ktoré denne používaš. Vstávaš ráno so slovami aký si lenivý a ako budeš mať zaručene zlý deň? Alebo počas pracovnej doby nadávaš ako nič nestíhaš? Každý z tvojich myšlienkových a verbálnych neduhov si zapíš na papier.

Ak sa ti podarilo svoje negatívne myšlienky jasne definovať, prípadne ich spísať na papier, nauč sa 5 základných pravidiel, ktoré ti pomôžu čo najefektívnejšie afirmovať:

Vždy afirmuj pozitívne

Nikdy nezasievaj do svojej hlavy myšlienky, ktoré by akýmkoľvek spôsobom negovali tvoj očakávaný výsledok. Nikdy sa nepýtaj samého seba otázky ako: „Čo ak to nespravím…“, „Čo ak tým pohovorom neprejdem…“, „Čo ak to nestihnem…“ a veľa ďalších. Nepriaznivé veci dokážu urobiť v tvojom pozitívnom postoji aj negatívne myšlienky ako napríklad: „Som veľmi nervózny“, „Nikomu na mne nezáleží..“, „Nemám priateľov.“ Zostaň pozitívny a nikdy nepoužívaj slová, ktoré by akýmkoľvek spôsobom popierali a odrážali to, čo si skutočne želáš.

Preto radšej zaraď do svojho bežného používania tieto pozitívne afirmácie:

  • Som zodpovedný za to, ako sa budem cítiť a preto si vyberám šťastie.
  • Zaslúžim si len to najlepšie a všetko s pokorou prijímam.
  • Mám svoju vysnívanú prácu.
  • Moja práca mi poskytuje dostatočné finančné zázemie.
  • Som atraktívny/a.
  • Môj život je plný lásky.
  • Moje telo je zdravé a plné energie.

Jednotlivým oblastiam, ale aj konkrétnym afirmáciám na každú z oblastí, sa budeme podrobnejšie venovať v ďalšej časti tohto článku.

Používaj krátke a výstižné frázy

Nekomplikuj si život takými frázami, na ktoré sa ťažko rozpamätáš. Tvoje afirmácie by mali byť krátke, ale za to čo najlepšie vyjadrujúce podstatu tvojho želaného stavu. Mal by si si na ne vedieť spomenúť kedykoľvek a to bez zbytočného rozmýšľania.

Sprav si z afirmovania svoj každodenný rituál

Tvoje afirmácie sa musia stať neoddeliteľnou súčasťou tvojho života. Rovnako ako máš vo zvyku vychutnať si každé ráno šálku svojej obľúbenej kávy, rovnako si budeš musieť zvyknúť na svoje nové myšlienky a spraviť si z rozmýšľania o nich každodenný rituál.

Nechceš, ty už máš

Afirmuješ a stále po niečom túžiš, chceš to, ale výsledok sa stále nedostavil. Afirmuješ nesprávne. Ak si nechceš neustále navodzovať stav ,,chcenia“, zmeň svoju formuláciu viet a myšlienok z: Chcem byť bohatý.“ na: „Som bohatý, mám dostatok finančných prostriedkov a žijem v hojnosti.“. Alebo chceš donekonečna len neustále chcieť a nemať..? 🙂

Nenúť sa, len tomu uver

Zo začiatku bude pre teba ťažké uveriť sile svojich slov a myšlienok. Tento stav je normálny. Nikdy sa však nenúť uveriť svojim afirmáciám, len ich jednoducho povedz, pravidelne ich opakuj a zasievaj svoj zámer. Nechaj afirmácie aby pracovali pre teba.

Afirmácie môžeš používať v ktorejkoľvek z oblastí tvojho života. Sú veľmi ľahko použiteľné a výkonné. Ak ich môžu používať úspešní podnikatelia na pritiahnutie priaznivých obchodných výsledkov, alebo športovci na dosiahnutie čo najlepších športových výsledkov, prečo by si ich nemohol používať ty? Jediné čo potrebuješ je nahradiť všetky svoje negatívne myšlienky novými, pozitívnymi afirmáciami.

Jednoduché, však?

V pokračovaní článku sa pozrieme na to, ktoré z oblastí svojho života vieš ovplyvniť pozitívnymi afirmáciami, konkrétne afirmácie sa hodia na dané oblasti, ale aj na to, kedy by si mal afirmovať.

„Opakovanie určitých tvrdení vedie k nášmu presvedčeniu. Akonáhle sa toto presvedčenie stane skutočne hlbokým, veci sa začnú diať.“ Claude M. Brist

Titulna fotka clanku Stastie ako zmysel zivota

Šťastie ako zmysel života

„Dva najdôležitejšie dni v tvojom živote sú tie, keď si sa narodil a keď si zistil prečo si sa narodil.“. Mark Twain

Veríš tomu, že vesmír má pre každého z nás niečo dopredu nachystané? Pokojne to môžeme nazývať životným zámerom, poslaním, cieľom, alebo našou životnou cestou. Výber je len na tebe, mne však najviac sedí ,,životné poslanie“.

Život je omnoho viac ako len narodenie, smrť a čas strávený medzi týmito dvoma veličinami. Verím, že čas, ktorý nám bol každému na tejto planéte daný, má svoj hlbší zmysel a jeho účelom nie je pretĺkať sa životom a tráviť ho v práci, ktorú nenávidíme a nakoniec umrieť. Rovnako verím v to, že každý z nás je objaviteľom. Objaviteľom vlastnej cesty života. Každý z nás má totiž sny, túžby a predstavy. Každý z nás má srdce, ktoré k nám prehovára jasným hlasom. To len my ľudia sme ho z rôznych dôvodov ako keby prestali počúvať.

Častokrát nežijeme život podľa našich predstáv a uspokojíme sa so stavom, ktorý sa jednoducho deje okolo nás. Strácame vieru v niečo viac, v niečo vyššie, čo sme si kedysi vysnívali a v naplnenie čoho sme kedysi dávno verili. Neustále sa vzďaľujeme z cesty nášho životného poslania, až kým ju úplne nestratíme. Zablúdime vo vlastnom živote…

Nemyslím si, že každý dokáže objaviť svoje poslanie. Napriek tomu si však myslím, že každý z nás ho má určite zapísané vo svojej ,,knihe osudu“.  Je však len na nás, či v tejto knihe začneme listovať a vnímať slová, ktoré sú v nej zapísané.

Pravdepodobne sú ti, rovnako ako mne, známe príležitostné stavy frustrácie, ale aj stavy nespokojnosti z ,,nežitia“ života podľa tvojich predstáv. Ver mi, že tieto stavy sú normálne a prežíva ich mnoho z nás. Niektorí však týmto stavom natoľko podľahnú, že sa stanú stratenými navždy. Stratenými vo vlastnom živote, ktorých cesta za šťastným a naplneným životom zostane naveky len snom.

Životné poslanie, zmysel života, životný cieľ. Niekto k nim prirodzene inklinuje už od detstva. Je ťahaný akousi neviditeľnou silou k určitej činnosti, ktorá ho napĺňa, ktorá ho robí šťastným a ktorá mu ide prirodzene. Poniektorí z nás majú (alebo mali) dokonca to šťastie, že boli k svojmu poslaniu tak povediac ,,postrčení“ okolím, predovšetkým rodičmi, ktorí v nich dokázali objaviť nadanie na určitú činnosť. Niekto príde na svoj životný zámer úplnou náhodou, niekto ho má zase celý život pod nosom a jeho plné znenie sa mu objaví presne v ten správny čas.

Ak čítaš tieto riadky, verím, že je to preto, že sa nechceš stať strateným. Patríš pravdepodobne do skupiny objaviteľov. Tí si napriek občasnej frustrácii a nespokojnosti, uvedomujú samých seba, svoj vyšší zámer a existenciu určitého životného poslania. Rovnako ako malé deti, aj nás stačí len trochu ,,postrčiť“ aby sme mohli byť konečne šťastní. Tentokrát sme tu na to postrčenie však zostali len my sami a nikto iný ho za nás neurobí.

„Šťastie je stav, v ktorom človek robí to čo miluje a miluje to čo robí. Takže to čo robí je preňho odmenou. To znamená, že pokiaľ sa ti darí robiť to čo miluješ a milovať to čo robíš, potom pociťuješ šťastie.“ – Jaroslav Dušek

Šťastie ako odpoveď

Slovo šťastie v tomto prípade nespomínam náhodou. Keď som sa začal zamýšľať nad životným poslaním, vždy ma moje pocity priviedli k tomuto slovu. Práve šťastie je podľa mňa tým, čo chcem prežívať v spojitosti s mojim životným poslaním. Chcem sa cítiť šťastný, bez ohľadu na to, či mi naplnenie môjho životného poslania prinesie materiálny úspech, uznanie, alebo všetky malichernosti, ktoré si ľudia s úspechom často spájajú. Veď o čo iné v živote ide, ak nie o to, aby si bol šťastný?

Dalajláma našiel svoje šťastie v učení sa a šírení Budhizmu. Rovnako ho našiel v pomoci a ochrane svojho tibetského národa, ktorý je už roky utláčaný Čínou. Napriek všetkému, čo musel najvyšší duchovný vodca Tibetu vo svojom v živote prežiť, bolo jeho srdce naplnené láskou. Prečítaj si niektorú z Dalajlámových kníh a pozorne navnímaj jeho vyjadrenia. Sú plné súcitu, pochopenia a odpustenia. Pozri si na internete jeho fotografie, prípadne si len skús vybaviť v mysli jeho tvár. Pravdepodobne sa ti vybaví tvár usmiateho ,,deduška“, ktorá v sebe nesie radosť, energiu a šťastie.

Tento človek našiel svoje šťastie, asi preto je mnohým blízka jeho ideológia, ktorá spája do jednej línie naše životné poslanie spolu so šťastím.

,,Našim životným poslaním je byť šťastný…“ – Dalajláma

Ak sa sám seba pýtaš: „Čo mám spraviť pre to, aby som bol šťastný?“ vedz, že už len to, že sa pýtaš znamená, že túžiš po objavovaní a neuspokojíš sa s aktuálnym stavom. Už viac nechceš blúdiť a byť stratený. Stojíš však na križovatke života, na ktorej tápeš, ktorým smerom sa vydať. Čo vlastne hľadám? Čo zaplní prázdny priestor vo mne a spraví ma šťastným?

Na to, aby bol človek skutočne šťastný, musia byť naplnené tie aspekty, ktoré na ,,hladinu“ šťastia vplývajú. Jedným z nich je podľa mňa vedomie toho, že činnosť, ktorú vykonávame, je zmysluplná. Neboj, netvrdím že sa teraz musíš stať novým, už pätnástym dalajlámom v poradí. Stačí, ak pocítiš, že robíš skutočne to, čo ťa napĺňa alebo, že svojou činnosťou pomáhaš nielen sebe, ale aj ostatným.

Skús na chvíľu nepočúvať ten hlas v tvojom vnútri, ktorý ti dohovára, že keď budeš robiť to a to, tak budeš šťastný. Hlas, ktorý ti šepká, že budeš šťastný len vtedy, keď budeš mať prácu, v ktorej budeš dobre zarábať. Prestaň sa na chvíľu strachovať o peniaze a odmysli si automatické prepojenie šťastia s finančným úspechom. Ak je frustrácia, ktorú aktuálne prežívaš v súčasnom zamestnaní, alebo podnikaní, väčšia ako strach z toho, že vstúpiš do neznáma, stačí ti len vykročiť. Pozri sa na hľadanie životného poslania z trochu odlišného konca a skoncuj raz a navždy s ,,mal by som…“!

Na internete nájdeš nespočetne veľa rád o tom, ako dokážeš objaviť ono tajomné životné poslanie. Bohužiaľ univerzálny a ani zaručene platný návod neexistuje. Ide skôr o akési súbory rád, ktoré ťa môžu nakopnúť a byť ti pomôckou v objavovaní.

Rady ako nájsť životné poslanie

Myseľ vs. srdce

Ak by si sám sebe položil otázku ,,Čo ma spraví šťastným“?, pravdepodobne by ti niečo prišlo na um. Podstatné však je, odkiaľ by táto odpoveď prišla. Tvoja myseľ bude vždy rozprávať racionálne a ponúkne ti odpoveď, ktorá sa predovšetkým hodí jej samotnej. Takú odpoveď, ktorá ju nevyvedie z rovnováhy a jej zóny komfortu. Ponúkne ti len ilúziu toho, čo by ťa urobilo šťastným. Chcem však, aby si ,,rozmýšľal“ vedome na úrovni svojich pocitov, pretože práve pocity nás vedia častokrát priviesť k správnej odpovedi. Pokús sa počas meditácie položiť sám sebe onú otázku, jej presnú formuláciu už nechám na teba. Čo najviac utíš svoju myseľ a nechaj prehovoriť svoj vnútorný hlas. Počúvaj a pozorne vnímaj odpovede, ktoré ti budú prichádzať. Myslím, že hlas tvojho srdca ti má rozhodne čo povedať.

Pravdepodobne nebudeš vedieť hneď nájsť odpoveď na túto otázku. Bolo by to až príliš jednoduché, však? Každopádne za vyskúšanie to stojí a možno ani netušíš, ale posolstvo o tvojom životnom zámere máš dávno v sebe, len si ho nepočúval pozorne. Nezavrhuj ho hlavne po prvom nezdare, ktorý ťa neprivedie k tvojej vysnívanej činnosti.

Vášeň ako odpoveď

Ak sa ti stále nedostáva tvojej vytúženej odpovede, pomôž si ďalším cvičením. Nie je o nič zložitejšie ako to predchádzajúce. Tentokrát sa pokús trochu si ,,zalistovať“ vo svojich záľubách. Je medzi nimi taká, počas vykonávania ktorej, by si dokázal opísať svoje pocity ako pocity šťastia? Nech už je táto činnosť akákoľvek, stáva sa pre teba v daný moment stredom vesmíru. Dokážeš do nej vložiť zo seba maximum a robíš ju s radosťou. Dávaš do nej celé svoje srdce. Máš pre ňu jednoducho vášeň. Práve vášeň býva často tou odpoveďou, ktorú hľadáme. Nasleduj svoje srdce. Čím viac ho budeš vedieť dokázať otvoriť, tým viac odpovedí dostaneš. Naše srdce totižto rozpráva rečou vášne. Zalistoval si? Je medzi tvojimi záľubami oná, srdcová..?

,,Ak nevieš prísť na to, čo je tvojim životným poslaním, zisti pre čo máš najväčšiu vášeň. Tá ťa potom privedie priamo k tvojmu životnému poslaniu.“ – Bishop T. D. Jakes

Zabudni na peniaze

Neľakaj sa, ide o metaforické pomenovanie tohto cvičenia. Predstav si však situáciu, že by na svete jednoducho neexistovali peniaze. To, akým spôsobom by fungovala ekonomika a taktiež to, ako by náš svet vyzeral, odložíme na chvíľu bokom. Nás teraz zaujíma to, akú činnosť by si chcel vykonávať ak by peniaze na svete neboli žiadnou veličinou. Bol by si umelcom? Pracoval by si ako misionár v chudobných krajinách? Alebo by si cestoval po svete a objavoval neprebádané kúty našej Zeme? Pokús sa odpoveď nájsť v sebe. Opäť však platí rovnaké pravidlo ako v predchádzajúcich dvoch cvičeniach- pokús sa, aby predstavu o tejto činnosti, ktorú by si robil aj bez peňazí, vyformovalo tvoje srdce a nie tvoja myseľ.

,,Spýtaj sa samého seba: Ak by si mohol robiť 8 hodín denne čokoľvek, až po zvyšok svojho života a peniaze by neboli parametrom výberu, čo by si robil?“ – Alan Watts

Späť do detských čias

Poslednou položkou na ceste za šťastím je cvičenie, ktoré nás zavedie o pár rokov späť. Do rokov, kedy našou najväčšou starosťou bola rýchlosť zapadajúceho slnka, ktoré bolo znamením toho, že je najväčší čas pobrať sa zo sídliskových hier domov. Vráťme sa trochu do našich detských čias. Akú činnosť si rád robil ako dieťa? Zaujímať by ťa mali všetky tie činnosti, ktoré síce vieš, že si ako dieťa miloval, ale ako dospelý si ich v nich nijako nepokračoval a svoj talent ďalej nerozvíjal. Bolo to kreslenie? Alebo si navštevoval herecký krúžok, pričom tvoje plány stať sa slávnym hercom skrížila puberta? Do pátrania vo svojich detských časoch si rozhodne zober na pomoc srdiečko, ktoré ti pomôže rozdúchať dávno zabudnutú vášeň skrytú v tvojich spomienkach.

 Netvrdím, že v tomto článku nájdeš zaručený návod na to, ako objaviť svoje životné poslanie. Chcel som ním však poukázať na to, ako vnímam podstatu životného poslania ja sám a ukázať ti, aká blízka je cesta medzi samotným životným poslaním a šťastím, po ktorom všetci tak veľmi túžime. Ak by si nevyskúšal ani jednu z rád, ktoré som ti v tom článku ukázal, vyskúšaj aspoň začať načúvať tvojmu srdcu, nech už to uskutočníš akýmkoľvek spôsobom. Práve ono má totiž pre teba vždy tú najlepšiu odpoveď. 

,,Maj guráž počúvať svoje srdce a intuíciu…“ – Steve Jobs

 

Fotka clanku Stastie ako zmysel zivota

Titulná fotka Kensho vs. Satori

Kensho vs. Satori – dve teórie, ktoré zmenia tvoj život

Rozdiel medzi prebudením prostredníctvom bolesti a náhlym vhľadom do seba

 

Dve štádia prebudenia

Nikdy nevieme, kedy, kde a ako niekto zažije moment prebudenia alebo či niekto toto prebudenie niekedy v živote zažije. Veľa spirituálnych učení tvrdí, že prebudenie je proces, ktorý sa udeje počas života v jeho rozličných štádiách. Jednu vec môžeme povedať s určitosťou- existujú dve cesty, prostredníctvom ktorých sa vieme priblížiť k novému poznaniu, ktoré nás dovedie k osobnostnému rastu.

Bolesť, alebo múdrosť ukrytá v našom vnútri?

Obrázok Kensho
Kenshō

Kensho – dozrievanie prostredníctvom bolesti

Kenshō je japonský termín, ktorý je spojený s tradíciou Zen. „Ken“ znamená „vidieť“, „videnie“, „shō“ znamená „podstatu“ „náturu“. Tento pojem býva zväčša prekladaný ako „videnie pravej podstaty veci“. Kenshō je synonymom prebudenia a je potrebné ho rozvíjať na základe ďalšieho tréningu, aby sa prehĺbila jeho podstata a bolo možné ho využívať v ďalšom živote. Tento pojem sa často zamieňa s pojmom Satori, ktorý je odvodený od slovesa „satoru“, čo znamená „porovnanie“ a „porozumenie“. (1)

Kensho je pochopenie reality takej, aká skutočne je. V súčasnom chápaní je Kensho tiež popisované ako skúsenosť, ktorá sa deje v čase a vedie k prebudeniu, osvieteniu na základe bolestivej skúsenosti.

 Keď príde do nášho života bolesť, prinúti nás spraviť zmenu.

  • Rozbehneš biznis. Ten sa však nevydarí podľa plánov a prídeš o peniaze. Toto je pre teba veľmi bolestivé. Pozrieš sa späť na to, čo bolo a nebolo správne a v budúcnosti sa posnažíš spraviť veci tak, aby tvoj nový biznis vyšiel.
  • Si vo vzťahu, do ktorého vkladáš všetky svoje nádeje. Vidíš vašu spoločnú budúcnosť a tá je zrazu preč. Zo dňa na deň sa rozplynie. Je to bolestivé, ale táto skúsenosť tvoje srdce posilní a naučí ťa milovať a vážiť si sám seba viac.

Takýto rast podľa Kensho je rastom prostredníctvom bolesti. Ide o rast, ktorý je postupný a pomalý. Je taký pomalý, že  si to ani nemusíš uvedomiť v momente, keď sa deje. Keď sa však pozrieš na to, kým si bol pred 2 rokmi a kým si teraz, som si istá, že si úplne iným človekom.

Tieto Kensho momenty, nech sú akokoľvek malé naoko, sú budované časom.

Obrráok Satori
Satori

Satori – moment prebudenia

Druhá cesta rastu je oveľa príjemnejšia, ale deje sa zriedkavejšie. Volá sa cesta rastu SatoriSatori je japonský budhistický pojem pre prebudenie – „porovnanie“ a „porozumenie“. Je odvodený od japonského slovesa „satoru“.

Satori prichádza v momentoch náhleho prebudenia. Ide o rast prostredníctvom akého si „vhľadu“ do vnútra osobnosti. Prichádza znenazdajky. Ide o tie „a-ha“ momenty, kedy máme pocit, že nám niečo skrátka konečne došlo. Konečne vidíme veci ako sú – v ich skutočnej podstate, bez filtrácie alebo negatívneho skreslenia informáciami. Ide o skúsenosť, ktorá okamžite zmení skúsenosť a vnímanie osoby a dopraje jej zážitok z absolútnej pravdy.

Spúšťačom môže byť akákoľvek myšlienka, ktorú si počul na motivačnej prednáške, nový prístup, ktorý si sa naučil v knihe, alebo moment náhleho pochopenia počas meditácie. Satori je príjemné. A najlepšie na ňom je, že veci, ktoré nás kedysi desili začnú zrazu predstavovať len vzdialenú minulosť. Zrazu začneš fungovať na úplne inom leveli a môžeš čeliť novým životným výzvam (takým, na ktoré si si predtým netrúfal) so sebavedomím a odvahou.

Na základe vyššie uvedených teórií, osvietenie, v zmysle odhalenia pravdy a podnietenia personálneho rastu sa môže stať dvoma spôsobmi- prostredníctvom bolesti alebo prostredníctvom prebudenia (či vhľadu).

Čo môžeš spraviť  preto, aby si sa spirituálne prebudil?

Na živote mnohých slávnych duchovných majstrov vidíme že prešli extrémnym fyzickým alebo duševným utrpením skôr, než dosiahli osvietenie. Príkladom je napríklad moderný duchovný učiteľ Eckhart Tolle, ktorý napísal knihu „Moc súčasnosti“ (z angl. „The Power of Now“), v ktorej spomenul, ako mu obrovské emocionálne utrpenie spôsobilo náhlu zmenu vo vnímaní a prinútilo ho uvedomiť si skutočnú podstatu vecí.

Nie je však nevyhnutné, aby sme získali tieto momenty prebudenia či precitnutia len v ťažkých časoch. Niekedy sa ľudia s vyšším spirituálnym vedomím súčasnosti dostanú do bezmyšlienkového stavu, v ktorom sa dokážu dostať až k hlbokým duchovným vhľadom. Na toto však neexistuje žiaden magický trik, na základe ktorého by sme si vedeli túto schopnosť okamžite osvojiť. Môže to znieť nespravodlivo, ale častokrát sa udejú tieto momenty prebudenia práve tým, ktorí nikdy nemali záujem o svoj duchovný rast, zatiaľ čo iným, ktorí pravidelne každodenne meditujú, sa tieto momenty nedostavia.

Satori a Kensho sa môžu stať komukoľvek, bez rozdielu ako sa veľmi sa o ne snažil. V dejinách existuje množstvo ľudí, ktorí boli osvietení, bez toho, aby sa o to snažili. Prečo? Lebo naša túžba po osvietení nás dokáže paradoxne blokovať od toho, aby sme videli pravdu vo svojej podstate. Brzdí nás v tom, aby sme vnímali čo sa deje tu a teraz.

Takže čo môže spraviť pre to, aby si sa prebudil? NIČ.

Tvojim cieľom by malo byť, aby si žil pre tento moment- tu a teraz. Práve nečinnosť v zmysle neúmyselného sústredenia sa na osvietenie je kľúčom k osvieteniu. Cieľom je, aby si dokázal oddeliť seba od všetkého, čo sa deje vo vnútri tvojej mysle. Pamätaj, že aj naviazanie sa na túžbu oslobodenia je jedným z faktorov, ktoré dokážu zablokovať tento progres. Dokonca aj Budha si prešiel utrpením v snahe dosiahnuť osvietenie, až kým si neuvedomil, že nechať veci voľne plynúť je tým jediným spôsobom ako sa stať osvieteným. (2)

Prečo je dôležité porozumieť týmto dvom konceptom?

Idea Satori ti umožní uvedomiť si, aké dôležité je pre nás starať sa o personálny rast. Áno, Satori momenty sa dejú nepravidelne. Ak sa ponoríme do procesu personálneho rastu, dostaneme sa do pozície, ktorá je najlepšia na získavanie inšpirácie a život sa stane neustále rastúcou platformou je nové idey, vhľady a prebudenia.

Kensho idea ťa prinúti pozrieť sa na skúsenosti v tvojom živote a na bolestné momenty v úplne odlišnom svetle. Táto bolesť už totiž nie je niečím, čo by ťa viac zraňovalo. Naopak, bolesť sa stala znakom toho, že si na ceste k personálnemu rastu a ide len o to, aby si zvolil ten správny smer v živote. Najbližšie keď zažiješ bolestný moment, spýtaj sa sám seba nasledovné:

  • Čo som sa vďaka tomu naučil a ako ma to posunulo ďalej?

Keď tak spravíš, uvedomíš si, že bolesť nie je nič viac ako spôsob, akým ti vesmír určuje tvoju ďalšiu cestu a privádza ťa k ďalším krokom v živote. (3)

V živote zažijeme bez pochyby množstvo momentov, ktoré nám umožnia sa osobnostne vyvíjať. Či už budeme rásť vďaka bolesti, ktorú zažijeme, alebo vďaka tomu, čo objavíme v našom vnútri. Koncepty Kensho a Satori sa často zamieňajú ako synonymá, nakoľko odkazujú na rovnaký výsledok- uzretie podstaty veci tak ako je. Je však dôležité poznamenať, že oba tieto koncepty nás dovedú k tomuto výsledku inou cestou. Kensho a Satori môžeme zažiť kedykoľvek počas života. Sú to tie momenty, ktoré nám pomáhajú dozrievať a formovať nás ako indivíduá, duše a ľudské bytosti. Či už zažiješ prebudenie prostredníctvom bolesti alebo náhlym vhľadom do seba, váž si tento zážitok a prijmi ho ako dar k ďalšiemu osobnostnému rastu.

Titulna fotka 15 veci

15 vecí, ktoré budeš ľutovať keď budeš starý

 

,,Neľutujem veci, ktoré som v živote spravil. Ľutujem veci, ktoré som v živote mohol spraviť a nespravil ich.“

Život je krátky. Ak sa pozrieme na toto tvrdenie z racionálneho uhlu pohľadu a odmyslíme si momentálne duchovný pohľad na život, je tomu skutočne tak. Život, ktorý momentálne žiješ jedného dňa skončí. Polemizovanie o tom, čo nasleduje po živote, však teraz odložme bokom. Skúsme sa radšej zamerať na prítomný okamih, teda na vymedzený čas, ktorý je nám na tejto planéte daný. Ak by sme počítali s faktickým údajom priemerného života v podobe 70 rokov, tvoj život by mal vlastne 25 550 dní, ktoré na tejto planéte máš. Je len na tebe ako s týmto vymedzeným počtom dní naložíš.

Zamysli sa. Chceš na konci svojich dní spomínať na svoj život ako na jazdu plnú zážitkov, lásky, skúseností a radosti? Alebo chceš svoje posledné chvíle zažiť v ľútosti kvôli veciam, ktoré si mohol zmeniť a nezmenil? Veciam, ktoré si mohol zažiť, ale bránil ti v ich nadobudnutí strach? Pripravil som pre teba zoznam pätnástich vecí, ktoré by si mohol v starobe ľutovať, ak ich teraz, keď je na to čas, nezmeníš:

Že si zotrval v nefunkčnom vzťahu

Život vo vzťahu, v ktorom nemiluješ, alebo milovaný nie si, nie je životom. Rutina, zvyk, deti, tlak okolia, istoty – ľudia zotrvávajú v takýchto vzťahoch z tých najrozličnejších dôvodov. Zabúdajú pritom na ten najdôležitejší dôvod byť vo vzťahu a tým je skutočná vzájomná láska.

Že si mal strach

Tento bod sa nedá asi ani vyjadriť lepšie, ako použitím tejto známej múdrosti: ,,Strach zabil viac snov ako samotné zlyhanie.“ Už rozumieš prečo by si nemal mať strach? Skutočný život začína na hranicou tvojej komfortnej zóny. Uvedom si, že strach z neznámeho či nového ťa môže v živote len brzdiť. Choď von a zaži každý deň niečo nové.

Že si sa nestaral o svoje telo

Naše fyzické telo je neskutočný nástroj, ktorý dokáže neuveriteľné veci. Je však predovšetkým zrkadlom tvojej vlastnej sebalásky. Nikdy preto svoje telo nezanedbávaj, bude tu s tebou až do smrti. Bude ti tvoje telo, v tom stave v ktorom ho máš dnes, slúžiť až do 70? Ak nie, rýchlo to zmeň.

Že si zotrval v práci, ktorá ťa nenapĺňala

Vo svojej hlave si nádejným umelcom, v realite však zamestnancom v korporáte. Skutočne chceš svojich niekoľko tisíc dní na tomto svete prežiť v práci, ktorá ťa nenapĺňa a nevidíš v nej zmysel? Stačí ti teplá stolička a každý deň istota rutiny? Alebo sa chceš rozvíjať naplno, objaviť svoje poslanie a vydať sa cestou, na po ktorej si vždy túžil?

Že si sa viac neučil

 Pod učením si nepredstavuj automaticky povinnú školskú dochádzku, prípadne dosiahnutie vyššej úrovne vzdelania. Učíme sa skutočne celý život, avšak mnohí z nás sa uspokoja s priemernou úrovňou vedomostí. Táto úroveň chtiac či nechtiac determinuje našu osobnosť a častokrát tvorí náš život. Uč sa novým veciam, čítaj, zamýšľaj sa. Ver mi, že budeš mať na tomto svete skutočne čo objavovať.

Nenaučil si sa povedať slovo ,,milujem ťa“

Predstav si o koľko krásnych chvíľ a pocitov si sa vo svojom živote ukrátil, v dôsledku toho, že si nedokázal vysloviť túto krátku formulku. Koľko lásky si mohol v živote dostať, ak by si dokázal vyjadriť to, čo si v skutočnosti cítil. Koľko lásky si mohol v živote dať a zlepšiť tak niekomu život aspoň o kúsok. Keď budeš starý, bude ti jedno či bola tvoja láska opätovaná, alebo nie. Budeš však môcť spomínať na to, aké to bolo úžasné, že si to dokázal vyjadriť.

Že si sa príliš staral o to, čo si o tebe pomyslia ostatní

Ako by asi vyzeral tvoj život, ak by si sa až príliš nezaoberal tým, čo si ostatní o tebe pomyslia? Rodina, priatelia, tvoje okolie. Koľko vecí by si spravil inak, ak by si sa neriadil tým, či je tvoje rozhodnutie v súlade s ich predstavou? Bol by si šťastnejší? Robil veci, ktoré ťa skutočne bavia? Začni veci vykonávať predovšetkým na základe svojich pocitov. Tie neklamú. Ver mi, že uvedomenie si toho, že najpodstatnejší je predovšetkým tvoj názortvoje pocity, je skutočne oslobodzujúce.

 Že si príliš pracoval

Skús občas spomaliť, vydýchnuť a prestaň sa naháňať. Práca ti neutečie. Nechceš predsa v starobe spomínať na čas strávený v práci. Pravdepodobne si na staré kolená nebudeš hovoriť vety ako: ,,kiež by som vtedy trávil viac času v práci.“ Venuj viac svojho času rodine, priateľom, ale aj veciam, ktoré ťa skutočne napĺňajú.

Že si veľa vecí odkladal

Nikdy nebude ten pravý čas na to, aby si TO spravil. Keď budeš starý, tak už vôbec nie. Či už odkladáš veci z lenivosti, prehnaného perfekcionizmu, alebo čohokoľvek, čo spôsobuje, že sa do vecí nevieš jednoducho pustiť, pokús sa od tohto chronického odkladania vecí raz a navždy odpútať. Ta pravá chvíľa nebude nikdy. Začni tam, kde si a pracuj s tým, čo máš. Či už je to tvoj sen o podnikaní, alebo želanie toho, že sa naučíš ďalší jazyk, jednoducho to prestaň odkladať. Alebo chceš v starobe spomínať na to, čo si chcel a mohol, ale neurobil to lebo…?

Že si sa nedokázal ospravedlniť

Ospravedlnenie ti nepomôže zvrátiť to, čo si už raz urobil. Môže ti však pomôcť v určitej miere zmierniť bolesť spôsobenú v dôsledku tvojich slov, alebo činov. Dokáže pomôcť nielen tebe, ale predovšetkým tomu, komu si bolesť spôsobil. Práve priznanie si chyby a následné zmierenie sa s ňou vo forme ľútosti a ospravedlnenia ti pomôže sa pohnúť z miesta.

Že si neriskoval

Bezhlavo sa zaľúbiť, skočiť padákom, alebo investovať všetky svoje prostriedky do geniálneho nápadu. Príležitosť riskovať číha v našom živote odvšadiaľ. Je len na tebe, či túto príležitosť premeníš na šancu, alebo sa necháš ovládnuť strachom. V starobe nebudeš chcieť spomínať na šance, ktoré už si premárnil a nikdy ich nezažiješ.

Že si netrávil čas so svojou rodinou

Známy výrok ,,rodina je všetkým“ pravdepodobne dokonalo vystihuje dôležitosť tohto bodu. Premárnený čas, ktorý si radšej mohol venovať svojej rodine, ti už v starobe nikto nedá. Neukracuj sa o všetky tie krásne zážitky, lásku a spoločné chvíle. Do rodiny sa síce narodíš, ale či zostaneš jej imanentnou súčasťou aj počas ďalšieho života je len na tebe. Nepretrhaj preto rodinné putá a premeň svoju rodinu na bezpečný prístav, do ktorého sa budeš môcť vždy vrátiť.

Že si nepomohol, keď to bolo potrebné

Podať pomocnú ruku niekomu, kto to skutočne potrebuje, môže byť pre teba skutočne oslobodzujúci pocit. Vedomie toho, že to, ako si sa zachoval, dokázalo zlepšiť život aspoň jednému človeku na tejto planéte, je skutočne úžasné. Nepremárni svoju šancu zažiť tento pocit. Čo je pre teba maličkou pomocou, môže byť pre niekoho celým svetom.

Nebol si viac sebavedomý

Bod, ktorý úzko súvisí s viacerými bodmi tohto zoznamu. Odpovedz si sám: Koľko rozhodnutí by si učinil, keby si viac veril v samého seba? Kde by si teraz bol, keby si veril vo svoje schopnosti? Keby si neodrádzal sám seba tou zbytočnou vetu: „na to nemám…“?

Že si nenaplnil svoje túžby a sny

Spomienky na ,,premrhaný“ život môžu byť pre teba v starobe skutočne skľučujúce. Využi svojich 25 550 dní naplno a urob všetko preto, aby si si splnil čo i len jednu zo svojich životných túžob. Nie túžby tvojho okolia, alebo tvojej rodiny. V starobe nebudeš chcieť predsa spomínať na život, ktorý si prežil aby si vyhovel predstavám spoločnosti.

Aj keď možno nechceš práve teraz myslieť na starobu, na to čo bude (veď to je ešte ďaleko), je dôležité, aby si si uvedomil, že to, ako si zariadiš život teraz ťa v určitom životnom momente dobehne. Kam sa vrátiš, keď nebudeš mať vytvorené stabilné zázemie? Kto ťa podrží, keď sa budeš celý život skrývať pred láskou? Na čo budeš spomínať, keď nič v živote nezažiješ, zo strachu pred novými vecami? Čo ak uviazneš na mieste, kde nie si šťastný? Teraz je ten správny čas zamyslieť sa nad tým, ako si sám seba predstavuješ o veeeľa veeeľa rokov. Čo je pre teba najdôležitejšie? Si na dobrej ceste? Ak nie, zmeň to. Ak áno, vytrvaj ?

Titulná fotka Tvoja mysel nie si ty

Tvoja myseľ nie si TY

Odvážny nadpis, čo povieš? Zamyslel si sa však niekedy nad tým, kto je tou záhadnou osobu, ktorá k tebe prehovára každý deň? Kto je tou osobu, ktorá ti dennodenne radí čo by si mal urobiť, ako by si sa v určitej situácii mal zachovať a ktorá ti častokrát radí ako by si sa mal rozhodnúť? Kto je tou záhadnou osobu, ktorá spúšťa stále sa opakujúci vír myšlienok?

Túto osobu zvykneme nazývať našim vnútorným hlasom, čo môže evokovať fakt, že myslíme samého seba. Toto tvrdenie však podľa mňa nie je úplne presné. Kto by však ku mne prehováral, ak nie ja sám? Môžeš TO nazvať ako chceš. Nie si to však úplne ty.

„Neverte všetkému čo si myslíte. Myšlienky sú len myšlienkami.“ – Allan Lokos

Kto to je, ak nie ja?

Mo Gawdat, venoval problematike tajomného hlasu v hlave samostatnú kapitolu jeho bestselleru „Algoritmus šťastia“ (Solve for Happy). V knihe opísal podstatu tohto elementu z viacerých uhľov pohľadu. S jednou z definícií mu pomohol svetoznámy duchovný „guru“, Eckhart Toll, ktorý interpretuje vnútorný hlas ako „Mysliteľa“. Určité narážky na problematiku vnútorného hlasu môžeme badať aj v náboženských výkladoch. V tomto smere je vnútorný hlas interpretovaný ako ,,Hlas diabla“. Samozrejme, nerád by som spájal problematiku mysle s náboženstvom, avšak určité znaky prepojenia môžeme nájsť aj tu.

Vnútorný hlas môžeme titulovať rôznymi názvami, pointa je vždy rovnaká. Ak by som sa na túto problematiku pozeral viac do hĺbky, prikláňal by som sa skôr k názoru, že tajomný spoločník, ktorý sídli v našej hlave je spoločným hlasom dvoch výrazných elementov nášho bytia. Ide o naše egomozog. Výsledkom ich vzájomnej spolupráce je náš vnútorný hlas, naša myseľ. Ty nie si tvoja myseľ, ani vnútorný hlas, ani myšlienky. Ty si tvoje vedomie, ktoré sa však častokrát nechá ovplyvniť hrou týchto hráčov.

Zamysli a spýtaj sa samého seba. Stalo sa ti niekedy, že si svoj vnútorný hlas príliš nedokázal ovládať? Že slová, ktoré tento tvoj vnútorný ,,kamarát“ povedal, neboli až tak úplne v súlade s tvojim skutočným presvedčením? Alebo, že si častokrát konal na základe egoisticky ladených informácií, ktoré ti podsúval tvoj vnútorný hlas? Po opadnutí emócií si si však uvedomil, že si sa mohol zachovať aj inak.

„Poslednú dobu chodí môj kolega do práce mrzutý, neusmieva sa. Asi ma nemá rád, najlepšie bude keď sa s ním prestanem baviť úplne.“, našepká ti tvoj vnútorný hlas. Pritom kolega z práce môže aktuálne prechádzať ťažkým životným obdobím a svojim výrazom v tvári a pochmúrnosťou sa snaží upozorniť svoje okolie na fakt, že len zúfalo hľadá niekoho v jeho okolí, kto by si vypočul jeho slová plné trápenia.

Na problematiku vnútorného hlasu sa môžeme pozrieť aj trochu konkrétnejšie. Koľkokrát denne sa ti stane, že ti tvoj vnútorný hlas pripomenie veci čo ťa skutočne trápia? Aktuálna nepriaznivá finančná situácia, včerajšia hádka s priateľom/priateľkou, alebo tvrdenie aký je tento svet krutý a ako je všetko voči tebe nefér. Ba čo viac, tento hlas ťa dokáže s radosťou presvedčiť aj o tom, že počas včerajšej hádky s priateľom/priateľkou si konal(a) správne a s radosťou ti našepká aj ďalšie kroky, ktorými celú situáciu len zhoršíš. Tieto myšlienky dokážu byť v skutku deštruktívne. Ovládne nás neistota, pochybnosti, smútok. A presne o to našej mysli ide. Udržať nás v rovine strachu, v ktorej sa cíti bezpečne a komfortne.

Každý vo svojom živote rieši iné veci, žije inak, má iné strachy. Náš vnútorný hlas je však väčšinou u každého rovnaký, len sa rozdielne vyjadruje. Vzbudzuje v nás neoprávnené pochybnosti, vyvoláva v nás pocit strachu a hnevu, podnecuje hádky, rôzne boje a násilie. Veľmi rád kritizuje ľudí, zbytočne ich porovnáva, závidí im. Vkladá nám do hlavy domnienky a motá nás v kruhu toho, čo by bolo keby a čo ak toto a tamto.

Ak chcete navždy zmeniť svoj život, musíte si uvedomiť, že hlas, ktorý k vám rozpráva nie ste vy! – Mo Gawdat

Prečo si môj vnútorný hlas robí čo chce?

Čo však spôsobilo, že ti vnútorný hlas rozpráva veci, ktoré v tebe podnecujú frustráciu, menejcennosť, hnev a ďalšiu negativitu? Ako je možné, že namiesto hlasu, ktorý ti povie „Ty to zvládneš, ver si!“, prehovára k tebe niekto, kto sa snaží o presný opak? Povieš slová, ktoré nikdy nemali byť povedané a následne urobíš veci, ktoré by skutočné presvedčenie tvojho vedomia nikdy nevykonalo. Neobviňuj sa, tieto slová boli prejavom tvojho ega a mozgu, ktoré sa realizovali skrz tvoj vnútorný hlas a myšlienky.

Prejavy ega a mozgu, rozdúchané vo víre emócií skrz naše myšlienky, dokážu narobiť v živote skutočne nepríjemné veci. V procese našepkávania vnútorného hlasu k nám hrajú emócie veľkú rolu. Sú nielen akýmsi druhom paliva pre naše myšlienky, ale paradoxne aj pôvodcom veľkej časti týchto myšlienok. Dávno zabudnutá minulosť, skúsenosti z detstva a rôzne druhy spomienok sú taktiež v určitej miere pôvodcom niektorých myšlienok.

Neprepadajme však ilúzii, že naša myseľ je niečo, čo by sme mali považovať iba za vyslovene zlé. Ona len robí to, čo vie najlepšie. Udržuje nás v bezpečí a v zóne, kde sa cíti komfortne. Myseľ je skutočne veľmi zložitým nástrojom a je veľmi dobrým sluhom, ale nie pánom. Pomáha nám s učením, objavovaním nových vecí, organizovaním, plánovaním, ale aj s mnohými ďalšími základnými činnosťami. Presne takto by sme našu myseľ mali začať vnímať – ako nášho pomocníka, ktorého postoje a ,,slová“ formujeme my, nikdy nie opačne. Pokiaľ neprevezmeme skutočnú kontrolu nad tým, čo si myslíme, dovtedy bude naša myseľ hrať svoju hru. Partiu, v ktorej nám bude podsúvať negativitu, falošné presvedčenie a spôsobovať zbytočnú nervozitu. Všetko len preto, aby sa cítila komfortne.

Sú to presne tie slová v tvojej hlave, ktoré ťa presviedčajú, že na tú prácu nie si dosť dobrý a že ten dôležitý pohovor jednoducho nezvládneš. Sú to presne tie slová v tvojej hlave, ktoré hneď niekoho odsúdia bez toho, aby si mu dovolil ho vypočuť. Sú to presne tie slová, ktoré v tvojej hlave vytvárajú domnienky, že tvoj názor je ten jediný správny. A takto by sme mohli pokračovať ďalej.

Ak dokážeš prijať myšlienku toho, že tvoj vnútorný hlas je samostatnou entitou a nie tebou, pochopíš, že sa bude vždy snažiť chrániť samého seba. Nepomôže ti však s rozvojom tvojho vedomia ako takého, pretože by to znamenalo pre neho vystúpenie zo zóny bezpečia.

Určite by si to mal poznať aj ty. Prídeš s nápadom „za milión“. Lomcujú s tebou emócie, zavaľujú ťa endorfíny, pocit šťastia. Si skutočne presvedčený o tom, že máš konečne niečo, s čím zmeníš svet. Kto sa však neozve? Tvoj radca, tvoj mysliteľ, tvoj verný našepkávač.

„Radšej to nerob, poriadne si to rozmysli, je to veľké riziko.“

„Asi by si si to mal poriadne premyslieť. Produkt, ktorý si vymyslel nebude nikoho zaujímať.“

„Si si istý svojim rozhodnutím? Čo ak si to nikto nekúpi? Budeš riskovať všetky svoje úspory pre rizikové podnikanie?“

Takto by sme mohli pokračovať dlhým zoznamom pochybností, ktoré sa nám bude snažiť naša myseľ v danú chvíľu podsunúť. Prečo to robí? Myseľ má strach. Má strach z toho, že ju vyvedieš „z normálu“. Že podnietiš zmenu, ktorá ju tak neskutočne desí. Preto nezabúdaj, myseľ ti bude vždy podsúvať a pripomínať veci, ktoré ťa udržia v bezpečí. Ak s ovládaním svojej mysle nebudeš pracovať, neustále budeš od nej, ako na zlatom podnose, dostávať len to, čo by si „mal“, namiesto toho, čo by si v skutočnosti chcel.

Ukáž kto je tu pánom

Ak chceš skutočne začať žiť, napĺňať svoj plný potenciál a robiť veci, ktoré cítiš, že tak jednoducho majú byť, daj svojej mysli „stopku“. Prvým, avšak veľmi dôležitým krokom v celom procese „sebauvedomenia“, je vnútorné prijatie toho, o čom boli posledné riadky. Zo začiatku bude úplne stačiť, ak prijmeš informáciu, že hlas, ktorý na teba prehovára nie si ty. Takéto prijatie nie je zložité a môže zásadne zmeniť tvoj život a prístup k myšlienkam.

Ak všetky tvrdenia, ktoré som opísal v tomto článku dokážeš prijať, uvedomíš si, že sa už nikdy viac so svojimi myšlienkami nemusíš stotožňovať. Že oni nie sú tebou. Naučíš sa byť pánom situácie a pochopíš, že tvoje myšlienky ovládaš ty, nie oni teba. Kedykoľvek sa v tvojej hlave vynorí myšlienka, ktorá by zo sebou niesla akýkoľvek náznak pochybností, negativity, alebo aj strachu, zaveľ „stop“. Zaregistruj túto myšlienku, avšak nikdy sa ňou nenechaj ovplyvniť. Prijmi ju. Pokojne ju aj skúmaj. Nikdy sa ňou však hlbšie nezaoberaj, ale predovšetkým nikdy ňou nenechaj ovplyvniť tvoje skutky a slová. Začni sa riadiť svojim vedomím a intuíciou, ktoré ťa vždy povedú tým správnym smerom.

Staň sa pozorovateľom

Ak sa chceš naučiť žiť so svojimi myšlienkami v určitej symbióze, musíš sa najprv naučiť žiť v tichu svojej mysle. Myšlienky zo svojej hlavy nedostaneš, vieš ich však prekryť tým zázračným a dávno zabudnutým tichom, ktoré hlboko vo svojej mysli máš. Meditácia je jeden zo spôsobov, ktoré ti tento tichý stav dokážu navodiť. Pomocou pravidelnej meditácie dokážeš docieliť aj zlepšenie koncentrácie v bežnom živote, ale predovšetkým ukážeš svojej mysli a myšlienkam, že ich dokážeš „vypnúť“. Vychutnávaj si tento stav ticha čo najintenzívnejšie a objav v sebe potlačený hlas tvojho skutočného JA.

„Ticho je zdrojom obrovskej sily“ – Lao Tzu

Pokojný život na húsenkovej dráhe

„Nie smrti by sa mal človek báť, ale toho, že nikdy nezačne žiť.“ – Marcus Aurelius

Uvedomili ste si niekedy, že EKG krivka počas života akoby reflektovala to, čo počas života zažívame?  Náš život je plný vzostupov a pádov. Krivka nášho života ide raz hore, potom zas dole. Život sa neustále mení. Práve skutočnosť, že občas sme hore a inokedy dole znamená, že skutočne žijeme.

Keď zomrieme, elektrická aktivita nášho srdca sa zastaví. EKG prístroj, ktorého graf kedysi zaznamenával pravidelné výkyvy hore – dole zrazu zamrzne a kolísavá čiara života sa mení na konštantnú líniu bez akýchkoľvek zmien. Dynamika zmizne a nastúpi pokoj.

Keď žijeme, naša EKG krivka vyzerá takto:

Zdroj: www.pixabay.com

Keď sme mŕtvi, naša EKG krivka vyzerá takto:

Zdroj: http://vetmed.ucdavis.edu

Vzostupy a pády

Počas života zažívame radosť i smútok, lásku i sklamanie, úspech i zlyhanie. Zažívame ťažké chvíle, ktoré „trvajú večnosť“ i prekrásne chvíle, ktoré trvajú len pár sekúnd, napriek tomu, že by sme si želali aby trvali naveky. Dokážeme sa schuti smiať tak veľmi, že náš smiech prechádza do sĺz. Dokážeme sa tešiť z lásky tak intenzívne, až nás tento pocit vydesí. Dokážeme sa smiať aj keď vnútri cítime bolesť a trpieť aj keď máme v živote všetko čo sme si kedy priali.

Zažívame extrémne vrcholy, kedy sa pozeráme na svet z výšky a cítime, že máme krídla. Potom začneme znenazdajky klesať stále nižšie, až kým nedosiahneme na samotné dno. Život je ako jedna veľká bláznivá húsenková dráha. Začína pomaly a napĺňa nás očakávaniami a zvedavosťou. Vezme nás hore a predtým ako precitneme, nás pošle letiac dole. A to všetko len preto, aby nás opäť rýchlo zdvihla.

Úspech nie je lineárny

Napriek tomu, že akceptujeme život ako sínusoidu, ktorá je raz hore a raz dole, častokrát si myslíme, že náš úspech by mal predstavovať stúpajúcu priamku. V momente kedy naberieme odvahu na to, aby sme uchopili náš život do vlastných rúk a získame pocit, že sme na správnej ceste, želáme si, aby sme už len stúpali. Úspech však nikdy nie je lineárny. Aj stúpajúca čiara sa môže zvlniť a práve momenty, kedy klesne sú tými, kedy sa naučíme niečo nové, čo nám pomôže opäť stúpať. Každý úspešný človek má za sebou chvíle, kedy jeho kariéra stagnovala, kedy si uvedomoval, že musí niečo zmeniť, alebo skrátka vytrvať a kráčať ďalej vopred k vytúženému cieľu. Práve skutočnosť, že títo úspešní ľudia niečo dokázali napriek problémom, ktorým čelili, je pre nás motiváciou, že my to dokážeme tiež.

Čas je relatívny

Pristihli ste sa niekedy pri tom, že si želáte, aby nejaká chvíľa trvala naveky? Najmä v momentoch veľkého šťastia by sme si priali mať zázračný ovládač, ktorý dokáže tento moment zastaviť. Bolestivé chvíle by sme naopak túžili pretočiť, zrýchliť alebo dokonca preskočiť. Kiež by len existovalo magické zariadenie, ktoré nás dokáže preniesť aspoň kúsok do budúcnosti, kedy už smútok nebolí a my sme silnejší a opäť šťastní. Možno by sme sa videli s vytúženou kariérou a prekrásnou rodinou. Plynutie času však nijak neovplyvníme, preto musíme ďalej žiť. To, po čom túžime, si na nás počká a príde v ten správny čas.

Život ako neustála zmena

Ľudské telo má niekedy takmer zázračné schopnosti. Disponuje neuveriteľnou schopnosťou regenerácie. Vedeli ste, že niektoré časti tela sa dokážu za pomerne krátky čas obnoviť?

Naše telo sa regeneruje do veľkej miery každých 7-15 rokov. Orgány, ktoré pracujú najťažšie, majú paradoxne najrýchlejší proces regenerácie. Pľúca sa dokážu regenerovať za neuveriteľné 2-3 týždne. Každé 2 až 4 týždne sa nám obnoví koža. Červené krvinky sa dokážu obnoviť za 4 mesiace. Je priam neuveriteľné, že až 100 miliónov buniek sa rodí každú minútu, zatiaľ čo 100 miliónov ďalších je zničených. Naša pečeň sa regeneruje aspoň raz za niekoľko rokov. Naše telo sa postupne regeneruje, mení, dozrieva. Tento proces je nezastaviteľný a nevyhnutný pre naše ďalšie fungovanie.

Vesmír sa neustále mení. Príroda a naše okolie sa mení. My sa neustále meníme. No napriek tomu túžime zostať rovnakí. Túžime po istote vo forme nemennosti. Túžime po akejsi virtuálnej konštantnosti – balanse, v ktorom by sme sa cítili chránení a v bezpečí pred „zlými“ vonkajšími vplyvmi. V snahe stabilizovať výkyvy nášho života tak často zabúdame na to, že žiť znamená byť raz hore, raz dole- tak ako krivka nášho srdca na EKG.

Váž si čo máš, možno máš všetko

Predtým, ako premrháš svoj život honbou za vytúženým cieľom, uvedom si nasledovné:

  • Ak si sa dnes ráno zobudil a si zdravý, si šťastnejší ako milión ľudí, ktorí neprežijú tento týždeň.
  • Ak máš v chladničke jedlo, na nohách topánky, oblečené oblečenie, posteľ, v ktorej môžeš spať a strechu nad hlavou, si bohatší ako 75% svetovej populácie.
  • Ak máš účet v banke, peniaze v peňaženke a usporených pár drobných, si v top 8% najbohatších ľudí na svete.

Život je šanca- využi ju!

Nedokážeme zabrániť vzletom a pádom, ale vieme zmeniť spôsob, ako ich vnímame. Ako povedal Wayne Dyer: “Ak zmeníme spôsob, ktorým sa na veci pozeráme, veci, na ktoré sa budeme pozerať sa zmenia.” Užívajte si keď ste na vrchole a majte pevnú vôľu ďalej žiť keď ste dole. Ak prežívate ťažké obdobie a myslíte si, že nikdy neskončí, zhlboka sa nadýchnite a nechajte sa unášať životom. Aj toto obdobie pominie a vy sa opäť, plný síl a nových skúseností, vydáte vpred. Prijmite život tak, ako je a akceptujte výzvy ako príležitosť naučiť sa niečo nové. Po každom daždi opäť vyjde slnko. A jeho lúče opäť pohladia vašu tvár.

Život je: šanca – využi ju; krása – obdivuj ju; blaženosť – užívaj ju; sen – uskutočni ho; výzva – prijmi ju; povinnosť – naplň ju; hra – hraj ju; láska – poteš sa ňou; sľub- splň ho; smútok – prekonaj ho; hymna – spievaj ju; boj – prijmi ho; šťastie – zaslúž si ho; život – bráň ho.“ – Matka Tereza

Ako byt vdacny titulna fotka

Ako byť vďačný za to, čo máš

„Pre nízke duše je vďačnosť veľkým bremenom, ale pre vznešené srdcia potrebou.“ — Georg Christoph Lichtenberg

 „Kiež by som mal prácu, v ktorej mi platia viac… Kiež by som mal viac času na seba… Kiež by som mal väčší byt alebo dom, po ktorom tak túžim…“

Mnohí z nás žijú konštante v stave túženia po niečom, čo nemajú. Chcem viac peňazí, krajšie auto, viac vecí. Naháňame sa za túžbami namiesto toho, aby sme otvorili oči a zbadali, že v živote máme milión dôvodov na radosť. Tieto dôvody sú občas veľké, inokedy malé a častokrát priam priesvitné- preto ich zvykneme prehliadať. Nezabúdaj však, že tu vždy sú, treba ich len vidieť, vážiť si ich a byť za ne vďačný.

Čo je vďačnosť?

Pod pojmom vďačnosť myslíme vďaku za to, čo človek dostal, či už ide o hmotné veci, alebo nehmotné. Vďační ľudia sú si vedomí dobra vo svojom živote. Uvedomujú si, že zdroj tohto dobra leží aspoň čiastočne mimo nich. Výsledkom je, že vďačnosť im pomáha inklinovať k niečomu väčšiemu ako len k sebe ako k jednotlivcovi – či už k iným ľuďom, prírode alebo vyššej moci.

Vďačnosť je jednoducho spôsob, akým ľudia oceňujú, čo majú, namiesto toho, aby sa vždy usilovali o niečo nové v nádeji, že sa stanú šťastnejšími. Psychologické výskum ukazujú, že vďačnosť je priamo spojená s pocitom šťastia a naplnenosti. Práve vďačnosť pomáha ľuďom cítiť viac pozitívnych emócií, vychutnávať si pozitívne skúsenosti, zlepšovať svoje zdravie, riešiť problémy a budovať silné vzťahy. Keď si však uvedomíš, koľko sklamania, úzkosti a stresu je okolo teba, logicky ti napadne otázka: „Ako a za čo presne by som mal byť v živote vďačný?!“ Nuž, ver mi, je toho viac. Spoločne sa pozrieme na niekoľko spôsobov, ktoré ti pomôžu sa naučiť vážiť si dôležité veci v živote.

Váž si čo máš a buď za to vďačný

Ľudia, ktorí sú vďační za to, čo v živote majú sú spokojnejší, šťastnejší, majú menej depresií a sú v menšom strese. Svoj život majú viac pod kontrolou, majú vyššie sebavedomie a lepšie sa vedia popasovať s problémami. Takže ako môžeš začať žiť život s vďakou? Môžeš napísať ďakovný list niekomu, komu si vďačný a nikdy si mu to nepovedal. Alebo si nájdi tiché miesto, kam sa raz za deň ukryješ pred svetom a budeš v tichosti reflektovať nad tým, za čo si vďačný. Nevieš za čo ďakovať? Pozri sa okolo seba. Pokiaľ máš zdravie, ľudí, ktorí ta ľúbia, strechu nad hlavou a každý deň čo vložiť do úst, máš hneď niekoľko desiatok dôvodov za čo ďakovať. Nesústreď sa na to, čo ti chýba, ale upriam pozornosť na veci, ktoré ti robia radosť, ktoré si mať nemusel, ale máš a robia ťa šťastným. Pamätaj, že aj v tých najťažších chvíľach tu tie veci, za ktoré máš byť vďačný sú, aj keď tvoju myseľ zamestnáva túžba po tom, čo ti práve chýba.

Nebuď vyberavý! Váž si všetko

Nemusíš si odkladať svoju vďačnosť na špeciálne príležitosti, alebo „veľké veci“. Vybuduj si zvyk byť vďačný aj za každú drobnú radosť v tvojom živote. Nič nie je príliš malé na to, aby sme si to vážili. Aj v ťažkých chvíľach, kedy máš pocit, že si nemáš čo vážiť, máš istotu, že ráno vyjde slnko. Väčšina problémov sa nevyrieši hneď, ale kým sa vyriešia, musíš každé ráno vstať z postele so vztýčenou hlavou a kráčať ďalej. Každý deň je novou príležitosťou zažiť niečo pekné, čo ti vyčarí úsmev na tvári. Občas to bude úsmev cez slzy, ale vždy to bude aspoň malý úsmev, ktorý poteší tvoje srdce.

Nepros! Ďakuj

Či už si veriaci alebo nie, v niektorých životných chvíľach sa každý z nás utieka k akejsi forme modlitby. Prosíme aby sa niečo stalo, prosíme aby sa niečo nestalo. „Bože  prosím, nech sa mama vylieči…“ „Nech som opäť šťastný…“ Alebo „nech nespadne lietadlo“ počas turbulencií… Pravidelne takto prosíme o množstvo vecí. Skúsil si niekedy rovnako úpenlivo ako prosíš, poďakovať? „Bože ďakujem za najlepšieho partnera na svete.“ „Ďakujem, že som všetko zvládol.“ „Ďakujem za prekrásny deň pri vode, kedy sa o vodu opreli posledné jesenné lúče slnka a ona sa krásne ligotala“… Skrátka jedno úprimné ďakujem denne, za to všetko čo v živote máš? Vo svete panuje rovnováha. Ak dáš – vráti sa ti. Ak žiadaš, niečo daj – napríklad úprimnú vďaku a uznanie. Nikto nebude donekonečna dávať tomu, kto si neváži čo má.

 „Vtáka poznáš podľa peria a dobrého žiadateľa podľa vďačnosti.“ — Anton Pavlovič Čechov

Nie každý má to, čo ty

Pomysli na niečo, čo máš a čo vnímaš ako každodennú samozrejmosť. Tvoje auto, ktoré parkuje pred domom – tvoj tátoš, ktorý už niečo zažil, alebo zaprášený služobný notebook, ktorý sa snažíš vyčistiť už nejaký ten deň a nikdy nebol čas (alebo chuť). Teraz si predstav niekoho, kto tieto veci nemá. Napríklad človek bez domova, ktorý ti každý deň pred potravinami ponúka Nota Bene. Aký je jeho život bez týchto vecí? Aké komplikácie mu môže spôsobovať, že tieto veci nemá? Ako by sa potešil, keby tieto veci zrazu mal? Práve takéto pochopenie hodnoty vecí, ktoré máme, nám dokáže pomôcť uvedomiť si ich hodnotu v našom živote.

Neporovnávaj sa s ostatnými

My ľudia máme prirodzenú tendenciu porovnávať sa s ostatnými. Často máme pocit, že tráva u suseda je zelenšia, jeho žena krajšia, deti poslušnejšie… Podvedome tým zhadzujeme náš vlastný život, ktorý sa nám zrazu zdá šedší ako životy ostatných. Vždy tu budú ľudia, ktorí si budú môcť dovoliť drahšie dovolenky, lepšie autá, tí, ktorí budú mať lepšiu prácu a viac času na svoje hobby. Ale je tomu skutočne tak? Je ich život skutočne lepší ako ten náš? Vážia si v živote tieto veci, ktoré im my potichu závidíme? Prv, než sa s niekým začneš porovnávať, uvedom si, že do toho, čo sa skutočne deje v živote niekoho iného nevidíš. Možno aj tieto naše vzory čelia množstvu problémov a veci v ich živote vôbec nie sú také ružové, ako sa nám zdajú. Možno tiež potajomky pozerajú cez plot k nám, lebo tá naša tráva je pre nich zelenšia.

„Keď ste vďační, strach zmizne a objaví sa hojnosť.“ – Tony Robbins

Buď vďačný za životné výzvy

Vďačnosť nie je len o tom, aby si si vážil pozitívne skúsenosti. Často sú to práve životné skúšky a ťažšie chvíle, ktoré nás naučia vážiť si veci. Západný Budhistický majster Jack Kornfield spomína na muža, ktorý sa staral o svojho vnuka, zatiaľ čo jeho syn s manželkou bojovali so závislosťou od drog. Napriek ťažkých chvíľam, ktorými prechádzal bol tento muž stále schopný si vážiť čo má a byť vďačný za dobré veci v živote. Túto nehynúcu vďaku bol schopný šíriť aj na ľudí vo svojom okolí, čím ich pozitívne ovplyvňoval a inšpiroval. Zamysli sa na chvíľku nad svojou minulosťou a spomeň si na problémy, ktorým si čelil a na to, čo ťa naučili. Aké pozitíva ti priniesli? Ako ťa zmenili? Čo ti pomohlo, aby si sa stal človekom, ktorým si dnes?

Pochop minulosť, ale pohni sa ďalej

Minulosť nie je možné ignorovať. Práve naopak- je veľmi dôležité uvedomovať si chyby z minulosti. Prečo boli nešťastné lásky nešťastnými láskami, prečo niečo vnímame ako prehry, chyby či dávne frustrácie. Je potrebné vedieť prečo veci dopadli tak, ako dopadli a byť s nimi zmierený. Práve minulosť je tu na to, aby sme sa z nej poučili a tvorili tak prítomnosť, ktorá bude od týchto chýb očistená. Nie je možné žiť v minulosti, nie je však možné žiť ani tak, ako keby neexistovala. Minulosť nás formuje rovnako, ako nás formuje náš súčasný prístup k životu. Sme kombináciou toho, čo sme zažili, ako sme sa k tomu postavili, čo sme si z toho vzali a ako sa budeme správať ďalej.

Nauč sa žiť v prítomnosti

Život je prekrásnym dobrodružstvom, plným zážitkov a nekonečných možností. Nebuď len strojom, zoombie s mŕtvym pohľadom, ktorý denne meria cestu do práce a z práce, pohltený vlastnými myšlienkami. Akonáhle skĺzneš do života v každodennej rutine, stratíš kontakt s príležitosťami okolo seba a prestaneš si vážiť to, čo máš každý deň na tanieri. Chci od života viac! Chci od života všetko. Užívaj si to, čo robíš a preciťuj každý moment. Užívaj si baletné predstavenie bez toho, aby si myslel na to, čo budeš zajtra riešiť v práci. Priprav na večeru jedlo, ktoré máš rád, nielen niečo jednoduché, čo ťa rýchlo a bez väčšej námahy zasýti. Užívaj si činnosti, ktoré robíš. Ak cvičíš v posilňovni, užívaj si kvapky potu na tvojej tvári, ak venčíš psa, pozeraj sa okolo seba ako sa mení jesenné lístie. Krásy sú všade vôkol nás a musíš sa naučiť ich opäť vidieť a vážiť si ich.

Dotkni sa životov iných ľudí

Na tomto svete naozaj neexistuje nič cennejšie ako pomôcť iným ľuďom zlepšiť ich život. Takáto pomoc môže mať mnoho podôb. Môžeš darovať nepotrebné oblečenie charite alebo darovať jedlo organizácii, ktorá pomáha ľuďom bez domova. Nemusí ísť len o materiálnu pomoc. Najcennejšie, čo môžeš dať, je tvoj čas a tvoja pomocná ruka. Každá drobnosť sa počíta. To, čo je pre teba maličkosťou, môže byť pre iného celým svetom. Máš schopnosť meniť tento svet na lepšie miesto. Neschovávaj sa za výhovorky, že si len „Človek milión“ a jeden človek nedokáže zachrániť celý svet. Ak každý spraví denne len jednu krásnu vec pre ľudí okolo, bude sa nám všetkým žiť omnoho lepšie. Práve pomoc druhým ti prinesie nielen pocit, že sa budeš sám cítiť vnútorne dobre, ale umožní ti tiež viac si vážiť to, čo v živote máš. 

Denník vďačnosti

V momente, keď sa naučíš pravidelne si uvedomovať za čo všetko si v živote vďačný, vďačnosť sa stane tvojim zvykom. V ťažších chvíľach však nemusí byť pre teba jednoduché si uvedomiť všetko, za čo si v živote vďačný, skús si preto viesť denník, do ktorého si budeš slová vďaky značiť. Práve počas písania totiž upriamiš pozornosť na každú myšlienku, ktorá sa ťahom pera po papieri premení na slovo. Budeš si plne uvedomovať to, čo cítiš a tieto pocity si uchováš vo forme slov vďaky. Kedykoľvek budeš mať pocit, že vlastne nevieš za čo by si mal byť vďačný, len začni listovať v denníku a rýchlo si spomenieš. Dôležité je, aby si sa sústredil na to, čo je v živote skutočne dôležité, čiže na nemateriálne veci. Pekné auto už o pár rokov nebude voňať novotou, ale spomienka na krásne chvíle bude navždy krásna.

Som vďačný za…

Som vďačná za to, že si tento článok dočítal až do konca. Že si venoval vzácne minúty svojho života, aby si sa dozvedel, aká je vďaka dôležitá. Želám ti, aby si aplikoval tieto jednoduché tipy ako byť vďačný za to, čo máš a želám ti, aby ťa táto vďaka sprevádzala tvojim ďalším životom.

„Keď sa zameriate na to, aby ste našli niečo dobré v každej situácii, zistíte, že váš život bude odrazu plný vďačnosti – pocitu, ktorý vyživuje dušu.“ – Harold Kushner

Scroll to Top

Táto webstránka používa súbory cookies

Na prispôsobenie obsahu a reklám, poskytovanie funkcií sociálnych médií a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Títo partneri môžu príslušné informácie skombinovať s ďalšími údajmi, ktoré ste im poskytli alebo ktoré od vás získali, keď ste používali ich služby. Pokračovaním v používaní našich webových stránok vyjadrujete svoj súhlas s cookies na webovej stránke. Viac o dátach, ktoré zbierame nájdete tu.